Situácia ešte stále nebola kľudná, pribúdal počet povolaných do armády a to aj z radov saleziánov. V niektorých domoch sa ešte stávalo, že musel niekto narukovať a namiesto neho potom prišiel iný brat, nebolo to však až tak často. Začiatkom januára takto zo Svätého Benediku prišiel na Trnávku nový kuchár Jozef Grznár vystriedať Jozefa Varhaníka, ktorý mal o niekoľko dní rukovať do kasárni na Tehelnom poli.Na Slovensku sa na spoločenskej scéne po novom roku ozývali hlasy, ktoré chceli, aby Slovensko nasledovalo príklad Nemecka a začalo budovať politiku nacionalizmu. Prezident Tiso na tieto slová vo svojom prejave 20. januára reagoval postojom, ktorý opisuje František Vnuk vo svojej knihe Dedičstvo otcov, na strane 73, takto:- My nepotrebujeme cudzie vzory. Máme svoj kresťanský sociálny program a ten budeme uskutočňovať... Nám nové prúdy nemôžu priniesť nič nové, my sa nemusíme nič učiť od druhých a odkukávať svoj program od susedov. My ho už máme tu dlhé roky, dnes ho musíme iba realizovať... (V tomto zápase) sa generálov bez vojska nemáme čo obávať.Nedokážem odhadnúť nakoľko to boli pravdivé slová a pre koho boli určené. Jedno je isté, v spoločnosti sa vtedy ozývalo dosť hlasov proti tomu, že nemecký nacionalizmus nie je cesta, ktorou by sa malo uberať Slovensko.Tiso dobre poznal slovenskú mentalitu. Slovák sa vždy bude pozerať po tom, kto má niečo viac a bude sa usilovať získať to. Vedel, že sa nájdu Slováci, ktorí budú túžiť po nacionalizme. Raz charakterizoval priemerného Slováka ako značne zaťaženého závisťou voči svojmu rodákovi. Vyjadril to týmto príkladom, ktorý už dávnejšie pred ním použil Andrej Hlinka:"Boh sa pýtal Slováčika:- Čo chceš, aby som ti dal? Len si pamätaj, že tvoj rodák dostane toho dvojnásobne!Slováčik vraj zaprosil:- Ach, Pane Bože dobrý, vykoľ mi jedno oko?- Prečo?- Aby si môjmu spolurodákovi vyklal obidve!"Saleziáni sa do politiky nemiešali a venovali sa výchove detí a mládeže. Inšpektor don Bokor sa usiloval, aby v saleziánskych komunitách vládol dobrý rodinný aj pracovný duch. Z toho dôvodu koncom januára konal vizitáciu saleziánskych domov. Navštívil aj Trnávku, kde sa všetkých šiestich členov komunity povypytoval na ich radosti a starosti. Jeden zo spolubratov zapísal do kroniky výsledok vizitácie takto:"Ráno namiesto rozjímania mal pán inšpektor v hosťovskej izbe konferenciu. Povedal, že je spokojný, povzbudil nás ku ďalšej práci a láske. Dal aj zopár praktických pokynov: - Vstávať o pol 6 (nie až o 6), lebo ranný čas je najcennejší, kým sme ešte čerství. - Kým trvá zima, máme si robiť pobožnosti v kancelárii alebo v hovorni. Okná v kostole majú byť zatvorené, k bohoslužbám sa majú brať birety. - Večera má byť o 8hod. a večierka o 9hod." Po konferencii sa s bratmi na Trnávke rozlúčil a išiel do Šaštína.V Šaštíne sa práve konali polročné skúšky. Študenti už nemuseli cestovať za profesormi, ako tomu bolo predtým. Do Šaštína prišli totiž profesori z Trnavy, a tak polročné skúšky mohli študenti urobiť v domácom prostredí.
