Školský rok tu začal až v polovici novembra 1924. Až vtedy prichádzajú do Šaštína chlapci z Talianska, ktorí boli po príchode z cudziny ešte ne prázdninách pozrieť svojich najbližších. Spolu s nimi prichádzajú aj noví chlapci, ktorí svoje štúdiá začnú už po slovensky.Z talianskych prišla druhá aj tretia trieda a do prvej triedy bolo prijatých deväť. Okrem toho tu bolo veľa tzv. meštiankárov a tiež aj gymnazistov, ktorých bolo treba zaradiť do zvláštnych kurzov.Horšie to bolo s asistenciou. Pre vyučovanie a dozor bol len jeden klerik a štyria kňazi, ktorí mali okrem toho 30 hodín náboženstva a farskú pastoráciu, v ktorej boli zo všetkého najmenej zbehlí.Z Talianska neprišli všetci chlapci. Tí, ktorí ukončili tretiu triedu, sa presťahovali z Perosy do Folizza. S týmito novými štvrtákmi prišiel Jozef Stašo, ktorý ich mal asistovať, učiť a pripravovať do noviciátu.Tam bol iba do Vianoc, kedy ho zavolali do Šaštína zachraňovať žalostnú situáciu, kde bol nedostatok asistentov a učiteľov. Zanechal preto trinástich chlapcov o ktorých sa staral vo Folizzo celkom na seba. Nemali takú starostlivosť ako predchádzajúci ročník.Do noviciátu boli prijatí deviati. Vrátili sa na Slovensko a v nasledujúcom roku ich poslali do noviciátu do Radna. Tí deviati odišli do noviciátu vo Villa la Moglia pri Chieri. Všetci zložili dočasné sľuby. Neskoršie však z nich ostali len dvaja: Pluhár a Zaťko.Čo sa stalo v Šaštíne, že tam predstavení posielajú Jozefa Staša a on musí zanechať chlapcov vo Folizzo na seba?Všetko vyšlo z toho, že v Šaštíne boli len štyria kňazi a iba jeden asistent. Na to, aby stačili asistovať, vyučovať v škole, učiť náboženstvo a mnoho iných povinností. Na saleziánov v Šaštíne prichádza najskôr únava a potom aj vyčerpanosť. Najviac sa to prejavilo po Vianociach, lebo chlapci sa pri nedostatku práce a dozoru stávali nezbednejšími. Niet sa čo čudovať, lebo asistencie bolo málo a chlapci nemali možnosť vybiť si svoju energiu. Pri dome totiž chýbajú ihriská a priestory v dome sú stiesnené.Saleziáni v Šaštíne vidia, že situácia je nad ich sily a preto pýtajú pomoc z Turína. Keď sa tejto pomoci márne viackrát domáhali, poslali tam samého direktora don Stanu, ktorý priviedol z Foglizza, kde ostala štvrtá trieda, klerikov-filozofov. Mimo toho bol zadržaný násilím v Šaštíne slovenský saleziánsky klerik Anton Košík, ktorý prišiel z Maďarska na vianočné sviatky navštíviť svojich rodičov.Aj Vagač hovorí o tejto kríze, ktorá viedla až k tomu, že nakoniec don Stano poprosil predstavených, aby mohol odstúpiť z miesta direktora. Vagač to opisuje takto:"To, čo ale najviac udivovalo všetkých, bola abdikácia z direktorstva dobrého don Ladislava Stana. Túto ťarchu direktorovania potom predstavení navalili na moje plecia. Hovorilo sa, že v praxi v týchto rozháraných časoch aj tak ja nesiem skutočnú ťarchu tak fary ako i ústavu, tak nech to má na chrbte aj úradne. Môže pracovať voľnejšou rukou, než prídu veci do poriadku.
