Obžalobca pred Národným súdom s Dr.Tisom položil arcibiskupovi Kmeťkovi otázku: "Splnili sa predpoklady o boľševickom pekle?" - Nevidím, že by tu bolo peklo, lebo sa chodí do kostola, ešte aj komunisti chodia na spoveď, s nikto im nezabraňuje. Za bojov prišiel ku mne v Nitre jeden Rus, ktorý ma v mene veliteľa uistil, že sa katolíckej cirkvi nič nestane, že všetky naše inštitúcie nám ostanú. Ale my sme všetko stratili, stratili sme internáty, stratili sme školy. To ešte nie je peklo, to môže byť očistec." (NIMR 11)Vláda postupne rušila všetky sviatky: "Podľa uznesenia vlády sa Troch Kráľov nemá svätiť. My sme ho však zasvätili. ľudí bolo veľmi málo, lebo museli ísť do práce. (BAT316)Slovenskí biskupi žiadali 8.januára vládu, aby spravodlivo riešili Tisovu otázku: "Jozef Tiso bol vždy kňaz horlivý, bezúhonného života. Vo svojej rozsiahlej aktivite sa snažil pracovať pre dobro celku a osobne sa neobohacoval." Upozorňovali na to, že riešenie Tisovej osobnej otázky "bude mať ďalekosiahly vplyv na zmýšľanie a správanie časti slovenského národa voči obnovenej Československej republike a jej predstaviteľom." (Prečan, str. 134n.)V polovici januára pán inšpektor zvolal predstavených Valábka v Hodoch, prefekta a ekonóma, aby sa s nimi dohodol na tom, ako budú riešiť prístavbu. Nakoniec sa dohodli, že pre 60 klerikov, ktorí tam časom prídu a pre koadjútorov a 6-7 kňazov nestačí 20 metrová prístavba, rozhodli sa teda, že urobia nadstavbu. (Hody - kronika)Doba začala byť náročná a tak nečudo, že od saleziánov v tom čase niektorí odišli: "Butaš mal ísť koncom januára na Miletičovú, kde ho poslal inšpektor. Hneď ráno sme sa dozvedeli, že Butaš miesto, aby išiel na Miletičovú išiel domov s úmyslom viacej sa nevrátiť. Veľmi nás to neprekvapilo, lebo aký život - taká smrť." (BAT 316)V Žiline na Don Bosca po trojdňovej pobožnosti mal na slávnosť svätú omšu o modernom ponímaní svätosti v duchu Jána Bosca Dr.František Sersen, profesor teológie vo Svätom Kríži. Po svätej omši bola akadémia. (čSZ mar-apr47,47)V Nitre mal svätú omšu biskup Dr.Nécsey a kázal salezián Dr.Taliga, profesor teológie vo Svätom Kríži. Po svätej omši bola schôdzka saleziánskych spolupracovníkov, na ktorej hlavným bodom bol nadšený preslov Vdp.R.Formánka, predsedu Združenia saleziánskych spolupracovníkov. Prihovoril sa im aj biskup Nécsey. Vedúcou myšlienkou celej schôdzky bola stavba kostola Panny Márie Pomocnice a nového Saleziánskeho ústavu v Nitre. Schôdzu spestrovala oratoriánska dychovka, popoludní i večer bolo divadlo. Do družín je zapojených do 150 chlapcov. (čSZ máj-júl47,76)V tých dňoch československí biskupi protestovali proti porušovaniu ľudských práv maďarskej menšiny a osôb obvinených z protištátnej činnosti: "Nie sme, ani nemôžeme byť zástancami vinníkov, ale na ľudské zaobchádzanie má právo každý, i na smrť odsúdený zločinec, a zachovávať zákony v tak dôležitej veci je vážnou povinnosťou štátnych úradov." (Vaško I,135-138)Katolícka jednota žien mala v polovici februára svoj tradičný večierok. Slávnostným rečníkom bol riaditeľ saleziánskych spolupracovníkov Dp.Vlachovič. (BAT 316)Vo februári slovenskí saleziáni rekapitulovali: "Náš inšpektor Jozef Bokor sa dožíva 50.roku svojho života. Hlavný predstavený don Ricaldone ho menoval za inšpektora aj na nové šesťročie. Keď začal v školskom roku 1946-47 druhé šesťročie svojho úradu, mali saleziáni na Slovensku 12 ústavov s 227 členmi. Z toho je 70 kňazov, 110 klerikov a 47 koadjútorov (štyria z nich sú novicmi). Rozdelenie klerikov je takéto: 24 bohoslovcov, 30 asistentov, 33 klerikov pedagogického študentátu a 23 klerikov-novicov. Výchovné ústavy majú spolu 520 vnútorných chovancov. Do tohto počtu je zahrnutých aj 42 diecéznych klerikov - gymnazistov. Oratoriánov je vyše 3 600. Saleziáni spravujú 6 farností so 48000 veriacimi, Malý kňazský seminár trnavskej apoštolskej administratúry, redigujú a vydávajú 2 časopisy (Saleziánske zvesti, Mládež a misie) a vyučujú náboženstvo na 3 gymnáziách, 11 meštiankach a na 14 ľudových školách. (čSZ mar-apr47,34)Trnavský ústav mal tohto roku i mŕtvych. Boli to dvaja vzorní mladíci: seminarista Janko Ivica zo Svätého Jura a chovanec Jožko Hutár zo Suchej. Oboch sme pochovali za veľkej účasti mladých. (čSZ máj-júl47,75)Ženská jednota kúpila dňa 9.marca sochu svätého Jozefa do kostola. Súčasne začali jej členky deviatnik k svätému Jozefovi za Dr.Jozefa Tisu. (BAT 317)V Nitre v ten deň začali duchovné cvičenia pre spolupracovníkov, ktoré trvali do 16.marca. Každý večer bola o siedmej hodine kázeň a krížová cesta. Kázali: prelát Formánek, predseda Združenia spolupracovníkov a spolupracovníčiek, prelát a školský inšpektor Filkorn, profesor teológie Dr.Dúbravec a Jozef Žatko, špirituál Veľkého seminára. Zakončujúcu kázeň povedal don Ľudovít Žilka, špirituál Malého seminára v Trnave. (čSZ máj-júl47,77)V polovici marca bola veľká povodeň v Bratislave. Petržalka, Prievoz úplne a niektoré ulice v Bratislave čiastočne sú pod vodou. Pri Trnávke boli zaliate polia... Príčina bola asi tá, že neskoro začali odstraňovať ľady. Teraz, keď je už neskoro, ich bombardujú. (BAT 317)Dňa 19.marca večer začala duchovná obnova pre mužov a ženy. Káže Dp.Pobiecky, profesor slovenského bohoslovia. Pekný počet mužov a žien došlo, hoci je to v robotný deň, kedy všetci pracujú v továrňach, takže niektorí, keď sa chcú dostaviť, musia ísť priamo z práce. Dnes skončil Dr.Jozef Tiso svoju obhajobu. Trvala hodinu a trištrvte. (BAT 318)V tých dňoch na divadelných pretekoch v Račištore v kategórii bratislavských divadelných krúžkov získal divadelný súbor z Miletičovej I.cenu za drámu "Cestami lásky". Za mimoriadny výkon dostal oratorián A.Kováč pochvalný dekrét. (čSZ máj-júl47,79)Začiatkom apríla v Nitre začali uzavreté duchovné cvičenia pre 100 mladíkov od 12 rokov. Domov išli iba na nočný odpočinok. Trvali do 5.apríla. Praktické poučné kázne mal Dr.Sersen, profesor teológie a o večných pravdách kázal don Šebela. Prišiel aj biskup Kmeťko a povedal im kázeň o častom svätom prijímaní. Tiež im doniesol do daru veľa výchovných knižiek. (čSZ máj-júl47,78)Na Trnávke sa saleziáni v tom čase usilujú upraviť okolie ústavu: "Dvor okrem futbalového ihriska je neúhľadný a hrboľatý. Mestské autá vyvážali do jazu dosť obstojnú zem. Klerik Hrdý im navrhol, či by to nemohli k nám voziť. Takto sa nám už z väčšej čiastky dvor vyrovnal, za cigaretle. Stratilo sa 1000 Kčs zo stolíka asistentov. Na šťastie matka onoho chlapca prišla s peniazmi, nevediac o čo ide. Ukradol ich taký chlapec, o ktorom sa to nemohlo myslieť. Preto treba byť rezervovaný ku všetkým chlapcom a nepúšťať ich ani pre toto do izieb." (BAT 319)Senát Národného súdu v Bratislave odsúdil dňa 15.apríla Jozefa Tisa na potupný trest smrti obesením. Po vynesení rozsudku podali obhajcovia Dr.Tisa prezidentovi republiky žiadosť o milosť. Vrcholný orgán slovenských evanjelikov poslal Benešovi telegram tohto znenia: "Zástupcovia evanjelickej a.v. cirkvi na Slovensku pri príležitosti zasadania synody v Turčianskych Tepliciach úctivo prosia o milosť pre odsúdeného Dr.Jozefa Tisa. Evanjelický generálny biskup Dr.Vladimír Čobrda a generálny dozorca cirkvi Dr.Vladimír Trslin." (Prezidentský archív, T 776/47) Tento deň milosť žiadali aj všetci slovenskí katolícki biskupi. (Vaško I,156)Slovenskí odbojári vydali takéto stanovisko: "My, príslušníci odbojových organizácii Slovenska, ktorí verne vyjadrujeme mienku nesmiernej väčšiny nášho ľudu, prehlasujeme, že každej osobe, alebo inštitúcii vyhlásime nedôveru v prípade, že by zaujala stanovisko, ktoré by oddialilo, alebo zmarilo vykonanie rozsudku nad Jozefom Tisom." (Prezidentský archív, T 781/47) (Vaško I,157)Päťčlenné predsedníctvo hlasovalo o udelení milosti. Dva komunistické hlasy boli proti a dva demokratické za. Tretí demokrat sa hlasovania zdržal, a tak zodpovednosť za rozhodnutie presunuli na pražskú vládu. (Vaško I,157)Pražská vláda, dňa 17.apríla, väčšinou jedného hlasu rozhodla, že prípad nevráti na Slovensko, ale, že rozhodne sama. V ďalšom hlasovaní zvíťazil komunistický návrh nedoporučiť Tisovi udelenie milosti. Za udelenie milosti hlasovali iba ministri slovenskej DS a Československej stany ľudovej. Konečné rozhodnutie záležalo na prezidentovi. Tento sa z humanitných dôvodov prikláňal za udelenie milosti, ale nakoniec sa rozhodol z vnútropolitických dôvodov prikloniť k vláde. (Vaško I,158)V piatok 18.apríla o tretej hodine ráno bola rozlúčka a o 5.30 bol Dr.Jozef Tiso obesený. Na popravu šiel odsúdený pokojne a modlil sa. Pri výkone exekúcie sa stále modlil a odpovedal po latinsky na modlitby kňaza. Pred svojou smrťou sa Dr.Tiso rozlúčil s národom týmto odkazom: "V duchu tejto obety, ktorú prinášam, odkazujem slovenskému národu, aby bol svorný a jednotný v sledovaní veľkej zásady "Za Boha a národ" - vždy, všade a v každom ohľade.Je to nielen jednoznačný zmysel slovenských dejín, ale aj výslovný príkaz Boží, ktorý ako prirodzený zákon stvoril a do srdca každého jeho príslušníka vštepil.Tomuto zákonu slúžil som celý svoj život a preto sa považujem za mučeníka v prvom rade obrany kresťanstva proti boľševizmu, ktorého sa musí národ nielen v duchu svojho kresťanského charakteru, ale aj v záujme svojej ďalšej budúcnosti všemožne chrániť.Ako si prosím od vás, aby ste si v modlitbách spomínali na mňa, tak i ja budem za vás prosiť vševládneho Boha, aby národu slovenskému v jeho životnej borbe "za Boha a národ" žehnal, aby národ slovenský bol vždy verným a oddaným synom Cirkvi Kristovej.V Bratislave, 18.apríla 1947 o tretej hodine ráno.Dr.Jozef Tiso (DO 119)Situáciu okolo pohrebu zachytil kronikár na Trnávke: "Večer mal byť pohreb na tunajšom cintoríne - tajne a bez kňaza. Ale sa to nepodarilo. V určenú hodinu sa zhromaždilo množstvo ľudí na cintoríne Takže auto, ktoré malo podľa všetkého priviezť mŕtvolu Dr.J.Tisu sa vrátilo, bolo vraj prázdne a skúšalo len aká je situácia. Prišlo asi 11 policajtov na koňoch a povyháňali ľudí okrem tých, čo sa pri jame modlili, ale keď sa veľmi dlho modlili, aj na nich robili nátlak, aby odišli. (BAT 319)Silná Demokratická strana na Slovensku bola Prahe a komunistom tŕňom v oku. preto sa pokúsili vraziť klin medzi katolíkov a protestantov procesom proti Tisovi. Pražskí režiséri procesu rozdali úlohy sudcov slovenským protestantom. Slováci mali teda sami súdiť a odsúdiť svojho prezidenta. Katolíci nereagovali ani bojkotom Demokratickej strany, ani vzburou - ako očakávali pražskí politici - lež "mravnými demonštráciami", ako napr. púťou mužov z Bratislavy do Mariánky. Mestom kráčalo za veľkým krížom 30-40000 mužov. (SIS 25)Niektorí kardináli i vatikánske kruhy, ktoré boli naklonené Československu sa vyjadrili, že popravu pokladajú za chybu zvlášť z hľadiska pomerov Čechov a Slovákov. Postoj týchto kruhov sa k Československu značne zhoršil. (Ministerstvo zahraničných vecí, cirkevné oddelenie, Prehľad agendy 10.3.-20.4.1947) (Vaško I,158)"V noci o pol druhej hodine z 18. na 19.apríla bol Dr.Jozef Tiso pochovaný - teraz už kňazom za riadneho obradu. Kde je presne pochovaný to je nateraz tajnosťou, ale na dornkapelskom cintoríne je istotne. Cintorín je strážený tajnými detektívmi." (BAT 320)
