V apríli v roku 1973 všetky sestričky, ktoré prišli v roku 1968 z Čiech, boli deportované do 42 koncentračných táborov, kde mali ticho vymrieť. (SIS 95)Začiatkom júna bolo vysvätených 61 kňazov. Značná časť z nich sa nedostala do pastorácie. Vraj nie je dosť "voľných miest pre novokňazov". Mali dokonca zakázané súkromné slúženie svätej omše. (SIS 95)Komunisti si dovoľovali čoraz viac. V júli Karol Homola priniesol do Katolíckych novín žiadosť, či rozkaz, aby šéfredaktor Korba publikoval jeho článok pod svojím menom. Keď to odmietol, stálo ho to miesto. O niekoľko dní, 13.augusta sa jeho meno zjavilo v Katolíckych novinách posledný krát - v úmrtnom oznámení. (SIS 119)Dňa 19.septembra náhle zomrel Dr.Jozef Ligoš. Príčiny jeho náhlej smrti sa nesmeli vyšetrovať. Pre štát bol príliš horlivý a pravoverný. (SIS 95)Dňa 17.decembra zomiera Jur-Koza Matejov. V 50. rokoch mal zakázanú publikačnú činnosť. Báli sa jeho pera. (SIS 97)V júni 1974 bolo vysvätených 64 novokňazov. Bolo im to veľa. Strana sa rozhodla preto zreorganizovať denný poriadok v seminári tak, aby sa z neho vylúčil akýkoľvek vplyv zvonka. Začiatkom novembra nastáva nový "poriadok domáceho väzenia". Bolo zakázané počúvať zahraničné rozhlasové stanice, čítať zahraničnú (aj teologickú) literatúru, udržiavať styky s kňazmi aj laikmi mimo seminára. (SIS 98)Koncom júla 1974 sa likvidovali posledné zvyšky ešte slobodne žijúcich spoločenstiev. Z Trnavy na Kopánke odvliekli sestry z ich bytu do "koncentračného tábora" v Cerovej-Lieskovom. Podobný osud mali anglické panny v Piešťanoch a sestričky v Bratislave-Prievoze. (SIS 98)Koncom júla bol utvorený "Zbor pre občianske záležitosti". Jeho úlohou bolo vykonávať socialistické "obrady" pri krste, sobáši a pohrebe. (SIS 100)V polovici septembra sa začali nové rozhovory medzi Casarolim a československou delegáciou. Jednalo sa o obsadení biskupstiev, práva biskupov, rehole, seminár... Odpoveď bola jednoznačná: "Ničevo!" (SIS 98)Koncom októbra na krajskej schôdzi združenia PIT kňaz Tkáč povedal, že na kňazskej schôdzi treba hovoriť o kňazských veciach. Túto "bezočivosť" Tkáč zaplatil stratou súhlasu vykonávať kňazskú činnosť. (SIS 118)Na prelome novembra a decembra 1974 sa na západ dostáva prísne tajný dokument o ateizačných plánoch Oravy: "...mládež, treba morálne zlomiť, prepúšťať z práce, zakázať zdravotné školy a lekárske fakulty, kontrolovať kňazov, vylúčiť horlivých, režimu verných kňazov treba uprednostňovať... (SIS 99)Niektoré opatrenia strany boli skutočne kruté. V roku 1974 Okresný súd v Liptovskom MIkuláši odsúdil 39-ročného farára Jozefa Gazdu na 3 mesiace väzenia, lebo vyučoval bez štátneho súhlasu náboženstvo deti svojho brata, slúžil súkromnú omšu aj pre sestričky v Smrečanoch a usporadúval náboženské stretnutia. Trstenský sa zas "previnil" tým, že zamestnával v sakrestii a na fare sestričky, pred Vianocami rozposielal balíčky starým a chorým a v kázňach zastrašoval neveriacich večnou zodpovednosťou pred súdom Božím. (SIS 100)V diecéznych obežníkoch na v tomto roku kňazi so zdesením čítali: "Ministerstvo kultúry SSR varuje touto cestou všetkých duchovných pred zlozvykom pašovania a rozmnožovania cudzej literatúry (včítane aj bohoslovcov). Úmyselné porušovanie tohto nariadenia mohlo by privodiť kandidátom bohoslovia a duchovným prísne opatrenia zo strany štátnych orgánov. Dovoz zahraničnej tlače je možný len s predbežným súhlasom štátnej správy". (SIS 97)V roku 1974 Začína tiež rásť napätie medzi pravoslávnymi, ktorých bolo na Slovensku 20 tisíc a gréckokatolíkmi, ktorých bolo 300 tisíc pre spoločné užívanie cirkevných budov. (SIS 100)Boli to ťažké roky. vykonávanie náboženskej činnosti bolo protištátnou činnosťou a bolo v príkrom rozpore proti plánu ateizácie celej spoločnosti. Mnohí kňazi a aj mnohí laici sa nedali zastrašiť a čas prinesie ešte veľa svedectiev o hrdinstve viery týchto ľudí.
