Ich prvým útočišťom bol saleziánsky ústav v Trnave, kde sa starali o kuchyňu saleziánskeho internátu. Hneď po príchode sa však usilovali spoznať sa aj s vonkajšou mládežou. Trnavské dievčatá v nich našli skutočné priateľky s ktorými si hneď výborne rozumeli a ktoré sa pre nich obetovali zo všetkých síl.Leto 1940 bolo tak ako všetky letá u saleziánov naplnené prázdninovými tábormi. Saleziáni zo Žiliny mali tábor vo Vrátnej doline pri Terchovej. Tento tábor vzbudil záujem u viacerých významných ľudí, ktorí si ho prišli prezrieť. V sprievode inšpektora don Bokora tu prišiel aj župný inšpektor Juraj Slota a urobili zo života v tábore aj niekoľko fotografií. Súčasťou tábora bolo aj vystúpenie s pestrým kultúrnym programom v Terchovej a Belej. Na tento program prišli aj viacerí zvedavci z blízkej oravskej dediny Zázrivá.Saleziáni z Miletičovej mali trojtýždňový tábor Hlinkovej mládeže na Dobrej Vode. Sväté omše tam mávali pod holým nebom pri jednej kaplnke. Aj v tomto tábore sa zastavil pán inšpektor spolu s hlavnými predstaviteľmi HM. Z tohto tábora sa konali viaceré výlety do Karpát, navštívili aj Šaštín a na spiatočnej ceste neobišli ani trnavský ústav. S veľkým úspechom sa pre obyvateľov Dobrej Vody zahrali viaceré divadlá a oni pomohli zo svojich zásob podporiť táborovú kuchyňu.Saleziáni by nemohli urobiť toľko dobra, keby sa nenašlo dostatok dobrodincov, ktorí boli ochotní zrieknuť sa pre chudobnú mládež zo svojich vecí, alebo peňazí. Mnohí ľudia nechápali, odkiaľ majú saleziáni pre svoju mládež toľko peňazí. Keď sa na to saleziánov pýtajú, tí vždy odpovedia s potmehúdskym úsmevom:- Panna Mária nám posiela mládež a určite nám pošle aj peniaze.Začiatkom septembra bol don Sersen z Trnávky navštíviť pána ministra Tuku. Jeho manželka sa po rozhovore s ním rozhodla, že bude tiež prispievať na saleziánske dielo. Odkázala aby saleziáni nakúpili veci, ktoré potrebujú ako odmeny pre chlapcov a aby jej poslali účty, že ona ich vyplatí.
