O týždeň nato, 12.februára, sa na Miletičovej konal významný majstrovský zápas v stolnom tenise. Tento zápas skončil výhrou oartoriánskeho mužstva 14:6. Táto výhra znamenala veľkú nádej, že sa družstvo z Miletičovej dostane do finále o majstrovstvo Republiky.Slovenská republika vo svojich začiatkoch veľmi dobre cítila vojnové roky. Veľká chudoba vládla zvlášť v mestských perifériách a veľkou hodnotou sa tam stávali už i tie najbežnejšie veci. Hry na Trnávke boli odmeňované napr. tak, že ten kto 9 krát vyhral nejkú hru alebo súťaž, dostal ako odmenu kocku cukru. Raz za čas bola tombola, v ktorej mohli vyhrať mydlo, alebo nejaké cukríky. Boli to ťažké časy, aj napriek tomu však v oratóriách vládol duch pravej veselosti, modlitby a nadšenia z hry.Oveľa horšia na tom bola trnavská periféria Kopánka. Keď 5.marca prišiel do Trnavy minister vnútra Dr.Ďurčanský, z návštevy popredných činiteľov na radnici sa vybral na návševu do tejto biednej štvrte. Naskytol sa mu pohľad na biednu osadu, v ktorej bývalo okolo 5 000 ľudí v neľudských podmienkach.Mnoho rodín bývalo vo vyradených vagónoch, ktoré túto zimu boli zafúkané snehom. V niektorých príbytkoch bývali aj 10-členné rodiny. Keď sa sneh roztopil, mnohé obydlia boli zaplavené vodou. Keď si pán minister dobre všetko poprezeral, navštívil saleziánsky ústav, kde je v internáte umiestnených 130 študentov. Od trnavských saleziánov sa dozvedel, že im leží na srdci osud ľudí na Kopánke, a že tam plánujú otvoriť ústav.
