Nikdy sa mi nepáčili ľudia, ktorí precestovali cely svet. ale svoju vlastnú krajinu alebo mesto poznajú len letmo. Aby som sa medzi nich nepatrila, od detstva som navštevovala Barcu, Šacu, Furču, Džungľu, KVP-éčko..., až som napokon dospela k presvedčeniu, že Košice poznám dokonale. Na mape môjho rodného mesta však zostávalo stále jedno biele miesto. Jeho ulice sú riadne zapísané v katastri mesta, má okolo 6500 obyvateľov, len samotní Košičania ich akosi nikdy veľmi nebrali medzi seba. Mestská časť Luník IX.PÝCHA MINULOSTI, HANBA DNEŠKA?Luník IX mal osud ako väčšina sídlisk, ktoré vznikli za bývalého režimu. Betónový monument socialistickej architektúry dokázal premeniť lokalitu v blízkosti mesta na idylické miesto, poskytujúce domov stovvkám mladých rodín. Možno sa podľa poslednej módy za vzor považoval Bronx ak bo sa jednoducho prejavil pud separoval odlišnú menšinu, ktorý sa ako dedičný hriech prejavuje v každej generácii ľudstva, no postupne do novej mestskej časti začali s mladými rodinami „bielych" pribúdal v čoraz väčšom množstve Rómovia zo zbúraných priľahlých osád.V snahe za každú cenu prispôsobiť Rómov „civilizácii" boli postavení napospas nášmu zložitému spôsobu života, a tak siahli po tom, za čím sa načahovalo najľahšie - za výhodami sociálneho systému. Tu už príbeh pokračoval v známych koľajach, a tak sa Rómovia stali tŕňom v oku mnohých Slovákov. A po každej aktuálnej vláde si druhým najpoužívanejším pojmom označovaným ako príčina všetkých problémov.DOBRE STRÁŽENÉ KRÁĽOVSTVOHoci Luník IX nepatrí medzi mestské časti, ktoré by boli veľmi vzdialené od centra Košíc, dostať sa na jeho územie je ťažkým orieškom. Obyvatelia Luníka IX sú „chránení" od civilizácie v dobrom aj v zlom zmysle. Na sídlisko chodí síce trikrát za hodinu autobus linky č. 11, ale z bezpečnostného dôvodu z neho „bieli" cestujúci niekoľko zastávok pred Luníkom IX radšej vystúpia. Aj v médiách bolo často prezentované, že samotní šoféri DPMK berú trasu tejto linky za neobľúbenú pracovnú povinnosť, ktorú musia aj napriek obavám o svoju bezpečnosť vykonať. V nočných hodinách sa totiž preplnená jedenástka stáva dejiskom potýčiek rôzneho kalibru.Okrem policajných hliadok, poštárky, zamestnancov Mestského úradu a štyroch obchodíkov by sa zdalo, že v súčasnosti sa nezdržuje na sídlisku nikto „biely". Nie je to pravda. Na ťažkú a pre mnohých ľudí nemožnú úlohu zmeniť život na Luníku IX k lepšiemu sa podujali počas svojej misie dvaja katolícki kňazi - Mgr. Jozef Červeň a Mgr. Emanuel Čurík. Duchovný otec J.Červeň svoju farnosť rád nazýva Luníkovo, a podľa jeho vlastných slov je to najužitočnejšie miesto, na ktorom mohol pôsobiť. Zo Slovenska sa totiž často robia misie do Austrálie alebo Afriky a pritom sa zabúda na našich vlastných spoluobčanov, ktorí pomocnú ruku potrebujú viac než ktokoľvek iný.pokračovanie nabudúce...
