Milosť je toľko ako obľuba. Charis je sídlo, kecharitomené. (etymológia)Milosť prirodzenosť neničí, ale zdokonaľuje a nedostatky prirodzenosti nahradzuje. (sv.TA I q.1 a.8)Milosť prirodzenosť neničí, predpokladá ju a zdokonaľuje. (sv.TA I q.2 a.2)Milosť predurčenia - účinok predurčenia môžeme pozorovať dvojmo: Boh dopredu určil, že dá niekomu slávu za zásluhy a dopredu určil, že dá niekomu milosť, aby si zaslúžil slávu. (sv.TA I q.23 a.5)V tých, ktoré sa dávajú z milosti, môže niekto podľa svojej zhovievavosti bez narušenia spravodlivosti dať, komu chce, viac, alebo menej, len keď niekomu neodopiera povinné. (sv.TA I q.23 a.5)Predurčenie celkom iste a neomylne dosahuje svojho účinku: ale predsa neukladá nutnosť, aby totiž jeho účinok nastával z nutnosti, teda neničí slobodu vôle. (sv.TA I q.23 a.6)Myseľ zdravého človeka nie je tak pánom svojho skutku, že by nepotrebovala hýbanie od Boha a oveľa viac slobodné rozhodovanie človeka nemocného po hriechu, z ktorého má prekážku dobra z porušenia prirodzenosti. (sv.TA II/I q.109 a.2)Milovanie Boha láskou nadovšetko, pokiaľ je cieľom a pôvodcom presahuje nad prirodzenosť. (sv.TA II/I q.109 a.3)Bez milosti nekonajú ľudia vôbec žiadne dobro. Nielen aby vedeli čo činiť, čo im ukáže milosť, ale aby s jej mocou vykonali s láskou čo vedia. (sv.TA II/I q.109 a.4)Život večný však je cieľ presahujúci úmernosť ľudskej prirodzenosti, a preto človek svojou prirodzenosťou nemôže konať skutky záslužné úmerné večnému životu, ale vyžaduje sa k tomu vyššia sila, čo je sila milosti. (sv.TA II/I q.109 a.5)Človek sa nemôže pripraviť na prijatie svetla milosti, inak ako s pomocou Boha, ktorým je vo vnútri pohybovaný. (sv.TA II/I q.109 a.6)Človek, keď sa zo slobodného rozhodnutia, hýbaného od Boha, snaží povstať z hriechu, dostáva svetlo ospravedlňujúcej milosti. Nemôže povstať z hriechu bez Božej pomoci a pohotovostnej milosti. (sv.TA II/I q.109 a.7)Keď sa povie o niekom, že má milosť, vyjadruje sa tým, že je v ňom akýsi účinok obdarujúcej Božej vôle. (sv.TA II/I q.110 a.2)Je päť účinkov milosti v nás - prvý je, aby duša bola uzdravená, druhý aby chcela dobro, tretí je, že dobro, ktoré chce, účinne koná, štvrtý je aby v dobrom vytrvala a piaty aby došla k sláve. (sv.TA II/I q.111 a.3) dokonalosť-Milosť zdarma daná zahŕňa v sebe to, čo človek potrebuje na to, aby druhého vzdelával v božských veciach, ktoré sú nad rozum, aby dosiahol plnosti poznania božských vecí, aby vedel dokázať to, čo hovorí, aby vedel vhodne podať poslucháčom to, čo si myslí. (sv.TA II/I q.111 a.4) homília-Keď človek koná čo záleží od neho a čo môže, nastáva nutnosť mať milosť, nie však nutnosť prinútenia, ktorá by ukladala Bohu záväzok, ale nutnosť nemenná, ktorej je nutné, aby Boh bol, a preto tiež aby bol dobrý a rozlievajúci svoju dobrotu a dávajúci uspôsobenie. (sv.TA II/I q.112 a.3)Milosť ducha nepozná zdĺhavého úsilia. (sv.TA II/I q.113 a.7)Dobro milosti jedného človeka je väčšie, ako prirodzené dobro celého vesmíru. (sv.TA II/I q.113 a.9)Milosť nepôsobí menej prichádzajúc k veriacemu, než prichádzajúc k neveriacemu, pretože v obidvoch prípadoch pôsobí viera - v jednom ju posilňuje a zdokonaľuje, v druhom ju znova tvorí. (sv.TA II/II q.4 a.4) viera-V tomto živote nemôžeme s istotou vedieť, že máme milosť. (sv.TA II/II q.18 a.4)Milosť berieme dvojakým spôsobom. Najprv ako vôľu Boha niečo dávajúceho, za druhé ako sám dar Boží zdarma daný. (sv.TA III q.2 a.9)Tak ako sila ohňa akokoľvek by rástla, nemôže sa vyrovnať sile slnka, tak milosť iného človeka, akokoľvek by rástla, nemôže sa vyrovnať milosti Kristovej. (sv.TA III q.7 a.11)Nezriadené hnutie žiadostivosti môže byť i u tých, ktorí sú v milosti, u nich sa však nenachádza smrteľný hriech. (sv.Augustín)Nepozastavuj sa, že pohania konajú prirodzene, čo je zákonom, to totiž činí duch milosti, aby obnovil v nás obraz Boží, ku ktorému sme boli prirodzene stvorení. (sv.Augustín)Ako telesné oko najdokonalejšie zdravé, bez pomoci jasu nemôže vidieť, tak ani človek, tiež najdokonalejšie ospravedlnený, nemôže správne žiť, iba s pomocou božskou večného svetla spravodlivosti. (sv.Augustín)Pôsobiaca milosť je viera, ktorá pôsobí cez lásku. (sv.Augustín)Milosť pôsobí, aby sme chceli, keď potom chceme, spolupôsobí s nami, aby sme dokonali. (sv.Augustín)S milosťou sa dáva duši nestvorený dar, Duch Svätý. Milosť má týchto deväť účinkov: pretvára, obnovuje, oživuje, osvecuje, pripodobňuje, zjednocuje, upevňuje, robí milým a pozdvihuje. (sv.Bonaventúra)Duchovných nemocí je sedem. Tri z nich sú hriechy, a to hriech dedičný, smrteľný a všedný, štyri sú následky hriechov: nevedomosť, zloba, slabosť a žiadostivosť. (sv.Bonaventúra) Sedmorú nemoc duše lieči sedem sviatostí, pretože krst odpúšťa dedičný hriech, pokánie hriech smrteľný, pomazanie nemocných odpúšťa hriech všedný. posvätenie kňazstva lieči nevedomosť, Eucharistia zlobu, birmovanie slabosť a manželstvo lieči žiadostivosť tým, že ju ospravedlňuje a mierni. (sv.Bonaventúra)Krst uschopňuje dušu k viere, birmovanie k nádeji, Eucharistia k láske, pokánie k spravodlivosti, pomazanie nemocných k vytrvalosti, ktorá je doplnkom a vrcholom sily, posvätenie kňazstva vedie k opatrnosti a manželstvo k miernosti. (sv.Bonaventúra)Pelagius učil, že k spáse sú potrebné len ľudské skutky, Luther, ktorý bol Augustinián učil, že je potrebná len milosť. Aj sv.Augustín bol medzi krajnicami od stredu trocha naklonený k strane iba milosť. (M.Bubák)Milosť je všetko, čo slúži k zbožstveniu sveta a človeka. (G.E.Closer)Milosti sú vždy aj povinnosti. (kard. Faulhaber)Už i to, že túžime po pomoci Božej milosti, je dielom milosti. (sv.Fulgencius)To, čo robíme dobré, je aj božie aj naše: božie je pre milosť, ktorá nás predchádza, naše pre slobodnú vôľu, ktorá poslúcha. (sv.Gregor Veľký)Pánovi a spoločnosti často slúžia polokriminálne typy, vyvrheli a stratenci, ktorí sa vďaka svojim pozoruhodným skutkom stanú ľudovými a potom časom náboženskými hrdinami. Izrael bol svojou náboženskou podstatou puritánskou spoločnosťou, ale je zaujímavé, ako často sa Boh obracal k hriešnikom, alebo štedro reagoval, keď sa oni obrátili k nemu. (P.Johnson)Ďakuj aj za to najmenšie a budeš súci dostať viac. (Kempenský)Kto si chce udržať Božiu milosť, nech je vďačný, keď ju dostáva a trpezlivý, keď sa mu odníma. Nech sa modlí, aby sa opäť vrátila, a nech je opatrný a pokorný, aby ju nestratil. (Kempenský)Dary prírody dávaš rovnako dobrým i zlým; ale milosť, čiže láska je zvláštnym darom vyvolencov - tí, čo sú ňou ozdobení, sú hodní večného života. (Kempenský)Ak chceš získať slobodu a milosť, všetky tvoje skutky má predchádzať dobrovoľné obetovanie seba do Božích rúk. (Kempenský)Človek sa totižto najmä tým stáva neschopným prijať Božiu milosť, že sa hneď znova príliš oddáva svetským útechám. (Kempenský)Povolanie k milosti je povýšenie na miesto s väčšou zodpovednosťou a mocou. Ak si uvedomujeme existenciu milosti a pociťujeme na vlastnej koži jej trvalú prítomnosť, potom vnímame i svoju blízkosť Bohu; potom poznáme a stále prežívame vnútorný pokoj a mier, ktorý väčšina ľudí nemá. Na druhej strane však toto vedomie a poznanie prináša i obrovskú zodpovednosť. (M.S.Peck)Slovo milosť by som navrhoval nahradiť slovom priazeň. (Rahner)Milosť je schopná svoju činnosť vyvíjať v rozličnom smere. (Rahner)Boh dáva veľa milostí nie pre budúcnosť ale pre prítomnú chvíľu. (P.Rosso)Vďačnosť najviac priťahuje božie dary milosti, lebo keď mu ďakujeme za dobrodenie, dojíma ho to a ponáhľa sa poslať nám desať ďalších. (sv.Terezka)Robiť dobro bez Božej pomoci je takisto nemožné ako nechať v noci svietiť slnko. (sv.Terezka)Všetko je milosť. (sv.Terezka)
