"V mene najsvätejšej Trojice Otca, Syna i Ducha Svätého. V roku storočného jubilea Don Boscovho kňazstva a saleziánskeho diela, za slávneho pápežstva Jeho Svätosti Pia XII, v treťom roku Slovenskej republiky, za prezidenta Mons.Dr.Jozefa Tisu. Za biskupa Jeho Exelencie Pavla Jantauscha, za hlavného predstaveného saleziánov Vdp. Petra Ricaldonneho, za slovenského saleziánskeho inšpektora Vdp. Jozefa Bokora, a za vládneho komisára mesta Trnavy doktora Františka Orlického, ku cti Panny Márie Pomocnice kresťanov,ktorej bude tento kostol a sociálny dom zasvätený dňa 25. mája 1941 kladie sa tento základný kameň.Toto saleziánske dielo na Kopánke buduje sa z veľkodušných milodarov trnavského pána biskupa, pána prezidenta, vlády, mesta, bratislavskej župy a veľkého množstva dobrodincov z radov duchovenstva a veriacich tohto štátu na pozemku, ktorý venoval trnavský lekár doktor Jozef Ochaba. Na väčšiu česť a slávu Božiu a pre spásu duší. V Trnave 25. mája 1941.Podpisy: Dr. Jozef Tiso - prezident, Dr. Pavel Jantausch - biskup, Ondrej Kutlík - okresný náčelník, Dr. František Orlický - vládny komisár, Jozef Bokor - spoločnosť saleziánov, inšpektor.Po položení základného kameňa bola doteraz na Kopánke nevídaná slávnosť. Začala ráno o 9. hodine svätou omšou v katedrálnom chráme, celebroval ju najdôstojnejší pán biskup Dr.Pavol Jantausch. Po svätej omši sa išlo procesiou do katedrálneho chrámu. V sprievode bola naša oratoriánska hudba, čestná rota vojska, miništranti, početný klérus, zástupcovia vládnych a mestských orgánov, dvesto krstných matiek a asi štyritisíc veriacich. Za vládu Slovenskej republiky bol prítomný predseda štátnej rady Dr.Ravasz. Procesiu privítali slávnostne fanfáry oratoriánov.Obrady posviacky začali o pol jedenástej. Viacerí z oficiálnych hostí predniesli prejavy, a vykonali poklepy na základný kameň. Posviacku základného kameňa vykonal najdôstojnejší pán biskup Pavol Jantausch. Večer sa konala po uliciach Kopánky veľkolepá lampiónová a sviečková procesia, za zvukov oratoriánskej hudby a spevu. Boli to nezabudnuteľné chvíle, pri velebných tónoch náboženských piesní a v tom vedomí, že pokračuje tak nádherné a potrebné dielo pre Kopánku. Radosť nad tým sa nedá ani vysloviť. Srdce i oko každého sa sťahovalo od radosti a dojatia..."Po slávnostiach posviacka nasledovala výstavba. Nebolo ľahké zohnať potrebné prostriedky. Očitý svedok zásluhy za stavbu pripisuje najmä don Hlubíkovi, ktorý bol vtedy direktorom oratória v meste Trnava:- Finančné krytie stavby zabezpečoval don Hlubík. Orodoval o milodary a príspevky po rozličných úradoch, navštevoval s prosbou o podporu podnikateľov, živnostníkov, obchodníkov a ostatné majetnejšie vrstvy obyvateľov nielen v Trnave, ale i v okolí i vo vzdialenejších mestách. Bez nadnesenia sa dá povedať, že si pritom doslova zodral nohy.Don Hlubík bol známy aj svojou dobrotou. Ešte dnes si na Kopánke spomínajú na udalosť s futbalovými bránkami:"Po dobu výstavby sociálneho domu a kostola na Kopánke oratoriáni navštevovali naďalej oratórium v meste. Iba futbal chodili hrávať na Kopánku. Keď don Hlubík dal postaviť drevené futbalové bránky na neohradenom ihrisku, viacerí ho od toho odrádzali, pretože chudobní Kopánčania bránky do rána rozoberú a privlastnia si ich. Don Hlubík na to reagoval asi v tomto zmysle:- Keď potrebujú drevo, snáď ich aj zoberú, ale keď drevo už nebudú potrebovať, bránky nechajú na mieste.A tak sa i stalo. Snáď trojo, štvoro bránok zmizlo, ale ďalšie už zostali na ihrisku. Don Hlubík to komentoval:- No vidíš chlapec (to bolo ním často používané oslovenie) teraz už drevo majú, tak ďalšie bránky už nepotrebujú."
