Začiatkom apríla sa konala kňazská púť na Velehrad. Zúčastnilo sa jej 1000 kňazov a 10000 veriacich. Kardinál Tomášek prečítal posolstvo Svätého otca, vyzývajúce k pevnosti vo viere, k nádeji v budúcnosť, oddanosti Svätej stolici a poslušnosti voči učiteľskému úradu cirkvi. V tomto posolstve sa len akoby mimochodom sa pápež dotkol náboženskej situácie u nás. (SIS 163)V apríli sa konala aj domová prehliadka u Pavla Čarnogurského a jeho syna Jána. Zhabali im všetko, čo súviselo s náboženstvom, históriou a súdnictvom. (SIS 166)Dňa 25.mája bol Slovák Jozef Tomko menovaný za kardinála. Prebral funkciu "červeného pápeža" - prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Boli tam Slováci z celého sveta, no zo Slovenska mohla prísť iba jeho matka. (SIS 163)To, po akých hodnotách ľudia túžia sa ukázalo 6.-7.júla. Na Velehrad po 12 mesačnej duchovnej príprave prišlo 150-200000 pútnikov. Keď minister Klusák a iní štátni predstavitelia obsadili popredné miesta na tribúne a otvorili jubilejné slávnosti politickými rečami, ozvali sa disciplinované, ale rozhodné protesty. Nadšene privítali kardinála Tomáška a pápežského legáta Casaroliho. Ozývalo sa:- Nech žije svätý otec!- Nech žije kardinál Tomášek, Tomko a Casaroli!- Chceme Svätého otca!- Žiadame náboženskú slobodu!Pontifikálnu omšu mal Casaroli striedavo v češtine a slovenčine. Kardinál Tomášek prečítal pápežské posolstvo a ukázal zástupu zlatú ružu, dar svätého otca velehradskej bazilike. Veriaci boli Jánovi Pavlovi vďační aj za encykliku Slavorum apostoli. (SIS 164)Popoludní navštívil Casaroli chorého biskupa Gábriša v Trnave. Slováci tvorili na Velehrade väčšinu a aj na Mariánskej hore v Levoči sa podľa správ zišlo v tom čase asi 150000 veriacich. (SIS 164)Na púť do Šaštína v septembri na Sedembolestnú v ten rok prišlo 40000 ľudí, oveľa viac ako v predchádzajúcich rokoch. Katolícke noviny uverejnili namiesto správ o púti iba krátku esej o zvonoch. (SIS 165)Na púť vycestovali aj tajné služby. začiatkom októbra saleziánsky kňaz Anton Srholec stratil štátny súhlas pre veľkú angažovanosť na pútiach na Velehrade a v Šaštíne. (SIS 165)Bolo rozhodnuté čo najviac izolovať zahraničný slovenský "odboj" od ľudí bezpečne zatvorených za železnou oponou. V roku 1985 dokonca ani biskup Hnilica nedostal vízum, keď chcel navštíviť umierajúcu matku. (SIS 166)
