Nechcem mramorový náhrobný kameň. Keď sa prechádzam po cintorínoch, je mi ľúto, koľko prostriedkov mnohé jednoduché rodiny kvôli rečiam a kvôli móde musia vynaložiť na pomníky svojich pozostalých. Je možné, že mnohí si prajú takéto honosné pomníky, aby aj po ich smrti bolo zjavné, že v živote niečo znamenali. Viem, že v mnohých dedinách sú rodiny, ktoré sa predbiehajú v tom, kto bude mať pomník z drahšieho a krajšieho mramoru. Je okolo toho vytvorený veľký biznis a sú mnohé náhrobné kamene, ktoré sú doslova umeleckými dielami.Mne sa však zdá, že tých kameňov a chladného mramoru je na cintorínoch príliš veľa. Niekedy mám pocit, akoby to bola starodávna odozva kultu mŕtvych, ktorým chceme poskytnúť nad ich telesné schránky čo najkrajšie pozlátko. Poznám mladé rodiny, ktoré posledné finacie vynaložia na vybudovanie pomníka svojich drahých len preto, aby ich rodina neohovárala, že predsa už prešlo dosť rokov na to, aby hrob "bol v poriadku".Ťažko sa ide proti móde. A viem aj to, že mnohí tieto pomníky venujú svojim drahým s láskou, aby urobili poslednú radosť svojim blízkym a dali najavo, že toho človeka si veľmi vážili. Viem, že sa jedná o veľmi citlivú tému, mne osobne sa však takéto cintoríny nepáčia. Nechcel by som byť po smrti zavalený ťažkými drahými betónovými a mramorovými blokmi. Nebudem ich potrebovať a tie peniaze celkom určite budú vedieť moji "pochovávači" použiť oveľa rozumnejšie. Vo svete je veľa biedy, ktorú je potrebné zmierňovať...Nechcem nikoho kritizovať a viem, že človek pri daroch pre najbližších nepozerá na to, koľko to stojí, ale iba na to, či mu to urobí radosť. Rešpektujte vôľu svojich drahých. Ja som asi trochu iný a v mnohých oblastiach snívam. Neviem, koľko dní života mi ešte ostáva. To nie je dôležité.Snívam o cintoríne, kde budú iba jednoduché drevené kríže s pripevnenými tabuľkami. Žiaden betón, budú osadené v tráve. Okolo krížov nech vedie chodník. Nech vedie aj k tomu môjmu hrobu, kde bude napísané moje meno a pri ňom jednoduchý citát: "Ak ste s Kristom vstali z mŕtvych, hľahajte, čo je hore". Neviem, či som sám, ktorého fascinuje jednoduchosť vojenských cintorínov. Páčia sa mi však oveľa viac ako hroby a hrobky nenahraditeľných ľudí. Lebo každý cintorín je plný nenahraditeľných ľudí...Splňte prosbu svojim najbližším. Keď sa poberiem, splňte aj moju. Namiesto ťažkého balvanu na mojom hrobe rozžiarte nejaké očká radosťou...
