Viacerí skúsení pracovníci toto obdobie charakterizujú slovami: “Boli sme nadšení a hlúpi a vyhýbali sme sa starším, ktorí na predstavenstve videli chyby, nechceli sme si dať rozbiť náš ideál.”Je to obdobie veľmi pekné, ale musí končiť “šťastným zánikom”, uvedomením si, že šéf je tiež len človek, má svoje chyby, proti ktorým bojuje a preto mám o dôvod viac, aby som si ho vážil. Od zaľúbenosti k povolaniu musí prejsť k skutočnej láske k povolaniu. Šéf, ktorý by sa snažil vyzerať v očiach svojich zverených dokonalý, by im v podstate zabraňoval prebudiť sa zo zaľúbenosti a rásť.Šéf by mal svoje tvrdenie - “Nováčikovia sú vždy najlepší...” - poopraviť na: “Nováčikovia sa zdajú byť vždy najlepší.” Niektorí šéfovia múdro upozornia: “Keď ideš do firmy vezmi si so sebou o jedno vrece ideálov viac ako je počet rokov vo firme, každý rok môžeš jedno vrece stratiť a ešte ti ostane celé vrece.”Citové dôvody pre výber zamestnia ustupujú tým, ktoré sú viac rozumové a zdôvodnené, overené v ohni skúšok. V mnohých firmách, najmä v tých menej fungujúcich sa usilujú najmladších uchrániť od vplyvu starších.Od takéhoto prístupu sa očakáva, že z nich vyrastú bezproblémoví, nadšení a zanietení pracovníci. Nerobí sa však nič iné, len sa nechávajú dlhšie v “inkubátore”, len sa im predlžuje obdobie zaľúbenosti k povolaniu. Povolanie musí mať svoj osobitý charakter a ten sa upevňuje pri prekonávaní prekážok, prílišné chránenie najmladších je neprirodzené a v skutočnosti vždy viac ubližuje ako pomáha.
