"...Napokon Vás prosíme, drahí katolícki otcovia, aby ste i Vašim synkom nielen umožnili vstup do nášho ústavu, tým, že im v tom nebudete brániť, ale starať sa o to, aby Vaše dieťa, namiesto aby sa túlalo po ulici, navštevovalo zlé, mravu a duši jeho nebezpečné miesta, pravidelne do nášho ústavu chodilo." Prvá komunita na Trnávke pozostávala zo štyroch členov, ktorí prišli z ústavu na Miletičovej. Boli to traja kňazi - Jozef Šimončič, Karol Sersen, Štefan Škorec a jeden spolubrat koadjútor Jakub Pozdech. Dočasnú zodpovednosť v neprítomnosti don Bokora mal don Šimončič. V polovici júna do komunity na Trnávke pribudli dvaja noví spolubratia laici z noviciátu vo Svätom Benediku. Július Csabák pracoval ako vrátnik a Jozef Varhaník ako kuchár. Jakub Pozdech sa vrátil na Miletičovu. Saleziánska rodina sa rozrastá a to nielen na Slovensku, ale na celom svete sa zvyšujú počty don Boscových synov. Chrám Panny Márie Pomocnice im začal byť tesný, a tak sa pustili do jeho rozšírenia. V júni 1938 po dokončení prác, sa v Turíne konala slávnostná posviacka obnoveného chrámu. Oltáre posvätili dvaja kardináli Fossati a Hlond so šiestimi saleziánskymi biskupmi, ktorí prišli na túto slávnosť až z Ameriky a Ázie. Slávnosť posviacky sa zakončila popoludní slávnostnými vešperami. S mládežou na Slovensku už viac rokov veľmi pekne pracovali aj skauti. Mnohí z nich chodievali aj do oratória na Miletičovej. Koncom júna 1938 sa do Bratislavy zišli húfy skautov z celého Slovenska, aby tu oslávili 10.výročie založenia katolíckeho skautingu. Po svätej omši mali v blumentálskom kostole v Redoute valné zhromaždenie. Heslom zjadu bolo napísané veľkými písmenami pod slovenským znakom na tribúne. Boli to dve slová: Amor Christi (Láska Kristova). Po svätej omši sa zapojili do procesie, ktorú viedol biskup Dr.M.Buzalka. Hoci sa počas procesie spustil mohutný lejak, predsa mnohí vytrvali až do konca. Držali sa zásady, že skaut je nepremokavý. Popoludní na ihrisku na Miletičovej v rozličných hrách a súťažiach ukázali svoju šikovnosť všetkým, ktorí sa prišli pozrieť na živú veselosť skautskej mládeže. Začiatkom júla sa saleziáni zo Šaštína s veľkou radosťou vybrali do Borského Mikuláša, aby blahoželi svojmu dobrodincovi. Alexander Holovič, ktorý bol učiteľom a správcom školy v Borskom Petre, dostal od Pia XI. za veľké zásluhy o cirkev a vlasť zlatý kríž rádu "Pro Ecclesia et Pontifice" a vymenoval ho čestným diplomom za cirkevného hodnostára z príležitosti jeho 50 ročného učiteľského pôsobenia. Na slávnosti bol aj vikár Dr.Lazík, ktorý celebroval svätú omšu. Večer na oslavu tohto veľkého človeka bola akadémia, na ktorej mu ďakovali mnohí jeho žiaci, niektorí z nich mali aj viac ako 50 rokov. Práca saleziánov vždy mala a bude mať svoje ťažkosti, ale aj radosti. Veľkou radosťou pre saleziánov na Trnávke bolo to, že mohli koncom júla do cirkvi prijať nových členov. Bol to Ján Bichler, Anna Srobová jeho manželka a ich deti Vladimír a Čestmír. Konvertovali z československého vyznania. Práce v tejto zanedbanej časti Bratislavy bolo skutočne veľa, pretože neustále pribúdalo tých, ktorí sa rozhodli žiť sviatostným životom a dávali si svoje manželstvá do poriadku.
