aby samostatnosť bola hlúpou maskou. Napríklad Gestapo na Slovensku za celých päť rokov nezatklo jediného slovenského občana... Nemecký nátlak sa deje vo forme medzištátnych rokovaní - politických alebo hospodárskych - ale neprejavuje sa na ulici, u malého občana, vo verejnom živote. Hitler ešte dnes rešpektuje samostatnosť a asi behom posledného roku sa ríšski Nemci zvlášť slušne chovajú.O hospodárstve je v správe takéto vyjadrenie: "Hospodárske otázky podarilo sa celkom dobre zvládnuť a to i na prekvapenie ľudí režimu svojho času naklonených. Dnes je na Slovensku pomerne dosť tovaru, zásobovanie vcelku dobre funguje, oproti okolitým územiam, je na Slovensku najlepšie a to jak čo do výšky reálnych miezd, tak i čo do možnosti zakúpenia tovarov. Platy zamestnancov a robotníkov boli niekoľkokrát zvyšované, závody majú rôzne zásobovacie výhody, o nedostatku základných tovarov pre konzum nemôže byť ani reči. Slovenská koruna je v strednej európe najlepšou menou, doma má predbežne plnú dôveru, ľudia ukladajú ešte peniaze, nie je útek k naturálnym obchodom, aký pozorovať v okolí, nábehy k inflácii vyvolávané sú skôr nemeckým nátlakom v hospodárstve, než domácimi pomermi, ceny spotrebných tovarov na čiernom trhu sú 1-5 násobok úradnej ceny, často sa držia i pri cene úradnej, kým napríklad v Čechách dosahujú 100 až 200 násobok... Slovenský priemysel sa behom určitej konjunktúry, ktorú mal za tejto vojny, veľmi zmodernizoval, do zariadení bolo investované asi 2 miliardy korún (behom dvoch rokov), čo je na Slovensku veľká suma. Pomer slovenskej koruny k českej je úradne 1:1,65 v prospech českej, v skutočnosti (na čiernom trhu, burze a pod.) reálma sila je 1:7 až 1:10 v prospech koruny slovenskej. Mena českej koruny je úplne zruinovaná, mena slovenskej koruny sa pomerne slušne drží... Vcelku možno povedať, podľa šesťročných skúseností, že Slovensko je schopné hospodársky a finančne samostatne existovať, samo sa vie vydržiavať a má dnes aj potrebné sily (aj technické) i výrobné predpoklady ku konkurencii medzinárodnej."V lete počas SPN Slovenská národná rada koncom zoštátnila konfesijné školstvo, bolo to za SNP. Zákon nadobudol platnosť 6. septembra Predseda SNR Vavro Šrobár na otázku, či v nemeckom obkľúčení nemala SNR na práci nič dôležitejšieho než znepriateľovať si katolíkov zoštátnením cirkevných škôl, odpovedal: "Keby sme to neurobili dnes, tak sa nám to nepodarí nikdy."Začiatkom septembra sa v Banskej Bystrici sa zhromaždil potrebný počet členov SNR. Golián v referáte konštatoval, že s Rusmi sa nemohol dohodnúť, kým bol ešte čas a ešte ani teraz nemá nijaké definitívne prísľuby, či záruky. Neočakáva rýchly ruský prielom cez karpatské priesmyky a povstaniu predpovedá krátky život 2-3 týždne. Nakoniec sa dohodli, že sa budú tváriť, akoby povstanie vymysleli oni. Nemecké jednotky SS sa dali na pochod 3. septembra. Pri Strečne narazili na skupinu francúzskych partizánov. Tu sa odohrala prvá zrážka stojaca za zmienku. Francúzi sa naozaj bili ako levy a ich straty svedčia o tvrdosti boja. Padlo tam 220 mužov a 7 dôstojníkov. Berger sám povedal, že keby sa boli partizáni všade tak držali ako pri Strečne, ani by sa nebol púšťal na stredné Slovensko. Hneď pri Strečne sa ukázalo, že slovenskí partizáni neboli dobre organizovaní. Pri Strečne boli francúzski partizáni zmasakrovaní hlavne preto, že slovenskí partizáni, ktorí mali kryť ich bok sa bezhlavo dali na útek, keď videli, že sa približujú Nemci. Postupne padli aj ostatné mestá okolo železnice až po Ružomberok. Z východu zasa postupovala druhá skupina. Tí vstúpili do Popradu 1.septembra a do Lipt.Sv.Mikuláša už 4.septembra. Za jeden týždeň bola uvoľnená celá trať. V tom čase po rozhovore s Gottwaldom vydal Stalin direktívy maršalovi Konevovi, aby čím skôr zaútočil cez Karpaty a spojil sa s partizánmi. Celé povstnie však nebolo dobre pripravené a partizáni sa účinnej pomoci od Rusov nedočkali.Partizáni počas bojov nenapádali len nemeckých vojakov a civilistov. Zvlášť partizáni z Ruska, ktorí na začiatku tvorili 70% podiel, boli plní nenávisti aj voči kňazom. Začiatkom septembra vyvliekli 46-ročného katolíckeho farára Rudolfa Schedu v Liptovskom Svätom Jáne do doliny a tam ho na smrť umučili. V Liptovskom Svätom Michale zastrelili 56-ročného farára Martina Martinku. V Banskobystrickej diecéze vytiahli z postele kňaza Antona Šaláta, farára v Hájnikoch a v nočnej bielizni ho zastrelili a hodili do Hrona.
