Posviacku kostola vykonal protonotár a farár Dr.Okánik, po posviacke mal pre všetkých kázeň v troch rečiach. Po kázni nasledovala posviacka kostolných predmetov, ktorú vykonal trnavský vikár Dr.Nečesálek. Po obradoch posviacky slúžil Okánik v novom kostole po prvýkrát slávnostnú svätú omšu. Na konci prehovoril Dr.Sersen, aby poďakoval všetkým, ktorí prispeli k tomu, že je postavený nový kostol. Slovenskej krajine poďakoval za podporu, mestu Bratislave za lacný predaj pozemku a biskupovi Dr.Jantauschovi za veľkú hmotnú i morálnu podporu. Týmto sa však slávnosť neskončila. Poobede o tretej hodine bola vo veľkej sále Reduty akadémia klerikov s koncertnými číslami a rečami, deklamovaním a veselým hudobným výstupom. Celá slávnosť bola zakončená vešperami o osemnástej hodine, po ktorých Dr. Sersen oznámil poriadok bohoslužieb. V tomto novom kostole cez týždeň tam odvtedy bývali dve sväté omše, v nedele a vo sviatky štyri sväté omše. Na Miletičovej sa teda podarilo dokončiť prvú časť diela. Na dokončenie celého je však ešte potrebné dosť veľa peňazí. Jeden zo saleziánskych spolupracovníkov vyzval dobrodincov, že keby sa našlo 10 000 členov, ktorí by darovali mesačne 10 korún na úplnú výstavbu ďalších častí ústavu, toto dielo by asi za tri roky prišlo pod strechu celé. Saleziánske dielo sa však nebuduje len z hmotných obetí, ale hlavne z duchovných. Veď len vďaka duchovnej sile sa dokážeme postaviť tvárou proti zlu a premôcť ho. Štyri dni pred koncom roka 1933 zomiera jedna z matiek, ktorá sa proti sile zla postavila silou obety. Bola to matka kardinála Hlonda. Vychovala 12 synov a štyroch z nich obetovala Spoločnosti blahoslaveného don Bosca. Hrdinstvo tejto ženy ostane navždy v pamäti saleziánskej rodiny. Saleziánske dielo na Slovensku sa rozvíjalo aj vďaka tomu, že sa našli matky, ktoré boli ochotné venovať svojich synov na misie. Don Bosco prisľúbil za každého misionára desať nových povolaní. V roku 1932 mala Severná Afrika v oblasti Maroko-Alžírsko-Tunis dvoch novicov, z ktorých jeden bol Slovák. V roku 1934 majú novicov už osem a z nich okrem jedného sú všetci Slováci. Novootvorený ústav na Miletičovej priťahoval hneď od začiatku množstvo mladých. Už vo februári 1934, teda po necelých dvoch mesiacoch, bolo už 600 prihlásených a zaregistrovaných chlapcov, z ktorých denne priemerne 250-300 strávilo svoj voľný čas v ústave. Medzi nimi sa nájde každý deň okolo pätnásť, ktorí sú už o piatej ráno v ústave, aby mohli miništrovať pri svätej omši. Vždy sa však z nich musel robiť výber, lebo vtedy pri svätej omši mohli miništrovať najviac štyria miništranti.Mladých priťahujú hry, ktoré im prinášajú zábavu a rozptýlenie. V prízemnej dvorane bolo osem stolno-tenisový stolov, španielsky biliard, šachy, domino, mlyny, nezlob sa človeče, čierny Peter, miestopisná štvorhra, skladačky, hry na sto a rôzne iné hry. Suterénna dvorana bola zariadená pre divadelné hry. Skoro stále sa na javisku nacvičovalo nejaké divadlo. Svoje schôdze tu mali aj skauti a spevácky zbor sa stretával na pravidelných skúškach. Veľký dvor (250mx100m) bol určený pre futbal, volejbal, tenis, handbal, rugby, basketbal, kolobeh, ľahkú atletiku a iné hry. V zime ihrisko prikryla vrstva ľadu a aj hokejisti si prišli na svoje. O celé dielo sa staralo 11 saleziánov. Štyria kňazi, traja klerici a štyria koadjútori. Okrem oratória majú spolu týždenne asi 110 hodín náboženstva. Divadelná miestnosť bola s kostolom spojená otváracou stenou. Každú nedeľu je nejaké divadlo, akadémia, alebo niečo zábavné. Do divadla sa po otvorení steny zmestilo okolo tisíc mladých. Saleziánom sa podarilo zohnať aj premietačku na kinofilmy a bábkové divadlo. Je tu tiež aj čitáreň, kde je 10 stolov a 40 stoličiek. Možností je teda skutočne veľa a každý si môže vybrať to, čo sa mu najviac páči. Medzi menšími, z tých ktorí sú lepší, je utvorený Spolok priateľov Dominika Sávia. Každý týždeň majú krátku prednášku. Usilujú sa byť dobrými žiakmi, apoštolmi častého svätého prijímania, rozširovania dobrej tlače a horlivými miništrantami. Majú niektoré výhody ako napr. voľný vstup na divadlo, zadarmo knižnicu, niektoré odmeny.
