Ani myslieť na takú vec. veď tu by bolo treba kopu mecenášov, čo by vám dali po tisícke. Ale kde ich vziať, veď je kríza na peniaze. Myslel som si však, že vždy sa nájdu aj ľudia, ktorým nič nechýba. Nech obetujú. Uvidíme. Začneme u Sedembolestnej... Ešte v lete v roku 1926 som po posviacke zvonov vyšiel na kazateľnicu a oznamoval som svoj plán pútnikom. Medzi pútnikmi bol všeobecný súhlas, aby sa začali zbierky na národný zvon Sedembolestnej. Avšak potrebujeme aj mecenášov, ktorí by obetovali po tisícke. Títo budú ako zakladatelia národného zvonu a ich mená budú napísané na zvone. Tu ma pretrhne v reči pán biskup Jantausch a poznamená: - Ale pán brat, veď to ste vysoko zaťali, kto vám dá teraz toľko majetku naraz? Ja však pokračujem v kričaní svojho: - Tak prosím, ráčte zdvihnúť ruku a povedať svoje meno ten, kto obetuje na zvon Sedembolestnej 1 000 Kč! Tu zrazu ako na povel vyletí do vzduchu z rôznych miest jedno, dve, ba až šesť silných ramien a počuť volanie:- Ja dám tisícku, ja upíšem tiež, atď... Títo prví boli moji tajní korteši, s ktorými som bol dohovorený už deň predtýn a boli zaznačení za zakladateľov. A akoby zachytení elektrickým prúdom, veľké nadšenie prebehlo aj na iných, ktorí na to ani nemysleli. Za chvíľku sme mali 20 000 Kčs. Zahájili sa hneď aj menšie zbierky medzi prítomnými, čo činilo zas vyše 7 000 Kč. Tí, čo nemali peniaze pri sebe, poslai nám milodary na zvon poštou. Zbierky sa uverejňovali v novinách a časopisoch. Za štvrť roka celá suma činila 80 000 Kč. S povolením vyšších cirkevných a župných úradov sme dali vystaviť opečiatkované knihy na zbierky. S týmito knihami sa chodilo zbierať po dedinách." Posviacka národného zvona bola presne dňa 28.októbra 1928, na desiate výročie vzniku Časko-slovenskej republiky. Posvätné obrady odbavoval pán biskup Jantausch za prítomnosti vyše 20 krstných matiek a ohromného zástupu 60 000 pútnikov. Pán biskup ešte stále tomu nemohol uveriť a preto sa pýtal don Vagača: - A také veľké zbierky na kostol nie sú na ujmu vášho ústavu a chovancov? - Najmenej Excelencia, čím viacej peňazí vydáme na zveľadenie kultu a svätyne Panny Márie, tým štedrejšie sú ruky zbožných pútnikov aj pre nás. Ľúbi sa im naša nezištná práca a dôvera k ľudu. Nahradili sme tu aj starý betlehem, ktorý bol pre veľchrám Sedembolestnej až smiešne malý, veľkým betlehemom s umeleckými figúrkami."
