Všetci sa zhromaždili na námestí pri farskom chráme a odtiaľ išiel sprievod na stavenisko za veselej hudby a spevu oratoriánov a klerikov. Po príchode na stavenisko mal prelát Okánik svätú omšu. Po svätej omši mal príhovor a po ňom prehovoril aj zástupca saleziánov, ktorý vtedy býval v sirotári Milosrdných sestričiek.Bol tu aj najväčší dobrodinca saleziánskeho diela prelát Tomáš Ružička, minister dr.Mičura, okresný náčelník, starosta, okresný dekan Marsina, gvardián františkánov P.Irenej. Bol tu samozrejme aj inšpektor Ignác Stuchlý a zástupcovia všetkých slovenských saleziánskych ústavov. Odpoludnia bol v neďalekj hore Chrasti majáles. Zábavu usporiadali miestne katolícke spolky. Čistý zisk venovali na novostavbu ústavu a kaplnky. Bolo potrebné zohnať veľa financií, veď náklad stavby bol 1 300 000 korún. Do základného kameňa bola vložená listina s týmto textom: "ROKU PÁNA 1937 za slávneho panovania Sv.Otca pápeža PIA XI., keď prezidentom Republiky Československej bol Dr. EDUARD BENEŠ, prezidentom Slovenskej Krajiny JOZEF ORSÁGH, biskupom nitrianskym Dr.KAROL KMEŤKO, inšpektorom Kongregácie saleziánov v Československu IGNÁC STUCHLÝ, okresným náčelníkom v Žiline Dr.TIBOR JESENSKÝ, starostom mesta Žiliny ONDREJ HVIZDÁK, farárom žilinským apoštolský pronotár a prelát TOMÁŠ RUŽIČKA, posvätený bol dňa 13.júna apoštolským pronotárom Dr.ĽUDEVÍTOM OKÁNIKOM, farárom bratislavským tento základný kameň Saleziánskeho ústavu sv.Jána Don Bosca, určeného k duševnej a telesnej výchove kresťanskej mládeže." Pri otvorení nového domu sa saleziáni neobávali o personál. Aj tento rok boli totiž vysvätení v Ľubľane viacerí saleziáni, ktorí tam skončili teológiu. Bol to Anton Sersen zo Špačiniec, jeho brat Karol Sersen (tento bol vysvätený v bratislavskom dóme), Jozef Bošácky z Kerestúra, Jozef Strečánsky zo Špačiniec, Štefan Škorec z Horných Naštíc a Anton Varga z Berekseku. Aj tento rok odišiel na misie jeden slovenský salezián. Bol to Michal Sersen, ktorý študoval na medzinárodnom bohosloveckom ústave v Turíne. Vysvätený bol v bazilike Panny Márie Pomocnice. Po krátkych prázdninách odišiel do Spojených štátov, kde pracoval medzi mládežou už viac rokov pred začatím teológie.
