V Európe už cítiť napäté vojnové ovzdušie. K zmierneniu tohto ovzdušia veľmi pomohol 34.Medzinárodný eucharistický kongres, ktorý sa v máji konal v Budapešti. Na Slovensku sa v mnohých farnostiach konali prípravné triduá. Na Miletičovej sa tiež s radosťou zapojili do vlny príprav. Tento rok na Kongres prišiel aj hlavný predstavený saleziánov Peter Ricaldone a bolo tam tiež okolo 10 000 Slovákov. Pred II. sv. vojnou na Slovensku bola práca saleziánov uznávaná a aj úspešná. Jedným z tajomstiev úspechu bolo aj to, že väčšina saleziánov v tomto období boli alebo mladí, alebo v zrelom veku. Koncom mája 1938 novici vo Svätom Benediku oslávili jubileum najstaršieho saleziána na Slovensku dp.Ladislava Stanu, mal 50 rokov. Mladší saleziáni sa lepšie vedeli priblížiť k mladším generáciám. Malo to však aj svoje nevýhody, a to v tom, že častejšie vznikali rozpory pre rôznosť názorov na určité problémy a niekedy chýbala opatrnosť a rozvážnosť najmä pri nových aktivitách. Skoro všetci starší si však zachovali mladého ducha, a tak aj napriek problémom sa odvážne a opatrne všetci usilovali, aby veci išli dopredu.V tom čase veľkú zásluhu na spoznávaní pravých hodnôt mali divadlá, ktoré sa v saleziánskych ústavoch hrávali veľmi často. Televízory ešte neboli a preto divadlá boli veľakrát jedinou možnosťou kultúry. V oratóriách, kde život bežal naplno, bolo skoro každý týždeň nejaké divadlo. Niektoré divadlá sa stretli s menším, iné s väčším záujmom. Veľký ohlas v roku 1938 vyvolala opereta "Kaplnka v lese", ktorú nacvičili šaštínski gymnazisti. Na svoju dobu to bolo vynikajúce dielo. Obecenstvu sa táto opereta tak páčila, že ju museli niekoľkokrát opakovať. V pomerne krátkom čase ju hrali 18 krát. Hitler v Taliansku predvádzal iný "divadelný žáner", ktorý mal nádych drámy. Keď koncom mája navštívil Rím, Taliansko mohlo z jeho návštevy vycítiť, kam smerujú jeho plány. Hitler sa netajil svojím fašizmom a jeho kumpán Musolini mu pripravil veľkolepé privítanie. Po celom Ríme v tento deň viali zástavy s hákovým krížom. Svätý Otec Pius XI. sa utiahol do Castel Gandolfo a odtiaľ prehlásil: - Je smutné, že v deň Svätého Kríža sa v Ríme vztýčil iný kríž ako Kristov. Slovákom bolo v tom čase čoraz viac jasnejšie, že ich záujmy nebude hájiť ani fašistické Nemecko a ani Čechy, od ktorých sa často dočkali iba nepochopenia a bezprávia. Veľmi dobre vedia, komu majú veriť. Dokázali to voľby v roku 1938. V týchto voľbách Slovenská ľudová strana získala 65% hlasov. Slováci vedia, že veriť sa dá iba ľuďom, ktorí žijú a konajú tak, ako rozprávajú. Už sa nechcú dať obalamutiť prázdnymi rečami komunistov a iných veľkohubých strán, ktoré iba sľubujú. Slováci si uvedomili, že vo svojom štáte si chcú a dokážu vládnuť sami. Dôkazom toho bola mohutná manifestácia za autonómiu, ktorá sa 5.júna 1938 konala v Bratislave. Na tejto manifestácii Andrej Hlinka zástupom jasne predostrel ľudácky program autonómie. Odvolal sa na to, že Slováci nechcú nič nové, veď autonómia im bola ešte v roku 1918 zaručená Pitsburskou dohodou. Táto dohoda však nebola nikdy dodržaná a Slováci boli prakticky v područí Čechov. Všetci, ktorí prišli na túto manifestáciu, sa mohli na vlastné oči presvedčiť o tom, že táto dohoda skutočne existuje. Vodca amerických Slovákov Dr.Hletko celému zástupu totiž ukázal originál tejto dohody.
