Koncom novembra sa na Miletičovej podarilo opäť obnoviť styky s vojakmi, ktorí znova začali chodievať do saleziánskeho ústavu. Večer 21.novembra prišlo do ústavu okolo 500 členov z bratislavskej posádky. Všetkých privítal don Cíferský, ktorý v prvom rade pozdravil poľného vikára J.E.Dr.Buzalku, pplk.duch.Krasnu i majorov Šmardu a Kišša. Pán vikár Buzalka vyjadril svoju radosť nad tým, že po dlhšom čase sa opäť ukázala možnosť spolupráce. Radosť zo spoločného stretnutia nepokazilo ani to, že spolu s vojskom prišli aj nemeckí inštruktori. Počas posedenia hrala vojakom dychová hudba oratoriánov, vojaci si zaspievali a na záver stretnutia si pozreli divadlo.Oratóriá vo viacerých mestách bývali otvorené každý deň. V trnavskom oratóriu sa každé poobedie od štvrtej schádzavali na dve hodiny menší chlapci. Potom bolo požehnanie a po ňom prichádzali do oratória učni a starší chlapci, ktorí boli v oratóriu až do deviatej hodiny. V lete 1940 sa v trnavskom oratóriu po prvý krát objavila hra, ktorá dostala pomenovanie "Kopánka". V Taliansku sa táto hra nazýva "calcetto", futbalík. Jedná sa o stolný futbal, pri ktorom sa hrá s hráčmi pripevnenými na posuvných tyčiach.Táto hra sa na Slovensko dostala vďaka Ľ.Ilenčíkovi, ktorý študoval teológiu v Taliansku. On doniesol na začiatku prázdnin plán tejto hry a potom ju i sám zostrojil. Túto hru mohlo hrávať osem hráčov a okolo hracieho stola bývalo vždy plno divákov a fanúšikov.Do oratória prichádzali aj takí chlapci, ktorí sa nevedeli zmestiť do kože. Keď na nich prestali platiť láskavé slová a upozornenia, museli byť vylúčení z oratória, aby nekazili svojím zlým príkladom ďalších. Štyri dni pred Vianocami boli na večernom slovku pre výstrahu iným vylúčení z oratória dvaja chlapci. Príčinou vylúčenia boli dlho trvajúce neporiadky a nepríjemnosti, ktoré oni priamo, alebo nepriamo vyvolávali. Tento trest pre nich trval až do odvolania.Dva dni nato na Trnávke Spolok svätého Vincenta prideľoval chudobným chlieb a múku. Mnohí z nich sa po nádielke zastavili v kostole, kde bola predvianočná spoveď. K sviatostiam sa cez tieto sviatky dostalo vyše tisíc obyvateľov chudobnej Trnávky. V tento deň sa veľmi jasne ukázala stará kresťanská pravda, že praktická láska "caritas" veľmi dobre dokáže iných priviesť k tej Láske, ktorou je sám Boh.Deň pred štedrým večerom bola na Trnávke vyhlásená "amnestia" pre všetkých, ktorí mali v oratóriu nejaké resty. Aj tým dvom chlapcom, ktorí boli vylúčení pred štyrmi dňami, bolo znova na prosbu rodičov umožnené chodievať do klubovne.K prácam v oratóriu patrilo aj starosť o zásobovanie a výstavbu nových priestorov. Na štedrý večer 1940 dostalo oratórium na Trnávke netradičný "darček" od generálneho sekretariátu HSĽS. Týmto darčekom boli 4 vagóny cementu, v ktorých bolo asi 800 vriec v hodnote 14-16 000 Ks. Saleziáni s pomocníkmi si vyhrnuli rukávy a od rána až do večera sa cítili v roli osla, ktorý na svojom chrbte priniesol Pannu Máriu do Betlehema. Pred polnočnou sv.omšou väčšina komunity zaspala tvrdým spánkom robotníkov.Direktor Šimončič za pomoci 24 miništrantov odslúžil polnočnú svätú omšu na ktorej bol poriadny nátresk a aj ďalšie dve, ktoré nasledovali po polnočnej. Aj keď všetci klerici sa nedostali kvôli vojne na štúdiá do zahraničia, niektorým sa to predsa len podarilo. Tri dni pred koncom roka odchádza z Trnávky asistent Marek na bohoslovecké štúdiá do Ríma.Saleziáni v Trnave na Kopánke skúšali všetky možnosti, aby zohnali prostriedky potrebné na stavbu ústavu. Vedeli, že len s pomocou chudobných "Kopánčarov" by ústav nepostavili. V decembri sa preto s prosbou o milodar obrátili na obecné zastupiteľstvá okolitých obcí. Z niektorých obcí ako Bereksek a Farkašín im vládni komisári poslali príspevok 1 000 Ks, z iných po 500... V začiatkoch stavby bola každá koruna dobrá a saleziáni sa svojou usilovnosťou snažili dokázať svojim dobrodincom, že investovali dobre.Aj saleziáni v Trnave sa stretli s priazňou činiteľov verejného života. Ešte pred Vianocami k nim prišiel minister vnútra a hlavný veliteľ HG Alexander Mach s významnými činiteľmi verejného života. Prišli tu, aby otvorili akciu výstavby 1 000 rodinných domov. Touto akciou sa usilovali pomôcť sociálne najslabším z podmienok krajnej biedy. Mnohí tam bývali dovtedy v opustených vagónoch.Chudobní na Trnávke si túto pomoc skutočne zaslúžili. Nebolo to len ich vinou, že sa dostali do takých neľahkých podmienok. Do chudoby sa dostali v rokoch hospodárskej krízy. Aj pri svojej chudobe sa však vedeli podeliť s tým málom, ktoré mali. V decembri sa na Trnávke poriadala akadémia a divadlo na zimnú pomoc HSĽS. Na tomto divadle, ktoré bolo dvadsiate v tomto roku sa vybralo 500 Ks. Direktor tieto peniaze poslal na Ústredie HSĽS s poznámkou:- Pre chudobných od chudobných obyvateľov Trnávky.Slováci sú vo svete známi svojou pohostinnosťou. Dokážu pomôcť tým, ktorí majú menej. Táto črta prispela k tomu, že zo Slovenska bolo vždy veľa misionárov. Aj saleziáni mali v zahraničí svojich misionárov. V roku 1941 pracovalo na misiách už 11 slovenských kňazov, 12 klerikov a 9 koadjútorov.
