Boh nestvoril smrť, ani sa neteší zo záhuby žijúcich. Závisťou diabla, prišla na svet smrť.Čo sa vlastne stalo? Boh stvoril človeka na svoj obraz a urobil ho svojím priateľom. V priateľstve s Bohom však človek môže žiť iba tak, že sa mu slobodne podriadi. Strom "poznania dobra a zla" je neprekročiteľná hranica, ktorú mal človek uznať a rešpektovať. Podliehame zákonom, ktoré riadia používanie slobody. Ak slobodu zameníme za svojvoľnosť, stávame sa neslobodnými.O podstate slobody sme viedli dlhé nočné dialógy v Bratislave. Zatiaľ nás nenapadlo nič múdrejšie, ale absolútnu slobodu sme charakterizovali ako absolútnu závislosť na lepšom dobre. Uvažovali sme nad tým, či môže byť slobodný človek v nebi, kde už neurobí nijaké zlo, lebo sám nechce. Nebudem to tu rozpisovať, bolo by to na niekoľkosto strán. Pre mňa je rozhodujúce, že najväčšiu slobodu pociťujem najviac vtedy, keď sa najviac priblížim k tomu, čo odo mňa chce Boh a zároveň to neobmedzuje slobodu nikoho iného. Priznám sa bez mučenia, nedarí sa mi to často, ale je fajn zažiť to.Človek je taký, že skúša svojho Boha, čo mu odpustí a čo mu ešte dovolí. Prví ľudia sa rozhodli neuposlúchnuť. Chceli byť ako Boh, ale bez Boha. Diabol im závidel ich priateľstvo s Bohom. Nechali sa prehovoriť najväčšiemu klamárovi a nedopadli dobre.Začali sa báť Boha o ktorom si urobili falošné predstavy. Začali si ho predstavovať ako takého, ktorý je žiarlivý na svoje výsady. Spoločenstvo muža a ženy začína podliehať napätiam, ich vzťahy sú poznačené žiadostivosťou a panovačnosťou. Viditeľné stvorenie sa človeku odcudzilo a stalo sa mu nepriateľským. Do dejín ľudstva vstupuje smrť, predpovedaný následok neposlušnosti.Svet zaplavuje invázia hriechu. Bratovražda Kina na Ábelovi, všeobecná skazenosť, ktorá sa nevyliečila ani potopou. Hriech sa tiahne dejinami Izraela aj dejinami Cirkvi pod mnohými spôsobmi. Človek začína byť náchylný na zlé. Odmieta uznať Boha za svojho pôvodcu, nespráva sa dobre sám k sebe, k ľuďom, k svetu.Nedokážeme úplne pochopiť, ako sa prenáša prvotný hriech. Vieme však, že Adam dostal prvotnú svätosť a spravodlivosť nielen pre seba, ale pre celú ľudskú prirodzenosť. Keď ich diabol oklame a páchajú osobný hriech, tento hriech zasahuje ľudskú prirodzenosť, ktorá sa odvtedy prenáša v padlom stave. Je to "hriech" zdedený, nie spáchaný, je to stav, nie čin. Tento stav je "smrťou duše". Pre túto istotu viery Cirkev uďeľuje krst na odpustenie hriechov aj malým deťom, ktoré sa nedopustili osobného hriechu.Neuznávať, že človek má zranenú prirodzenosť náchylnú na zlé, je príčinou veľkých omylov v oblasti výchovy, politiky, sociálnej činnosti a mravov. Každý z nás to pozná, že zlo ho priťahuje ako magnet železné piliny. Chceme robiť dobro a robíme zlo, ktoré robiť nechceme. Bolo by chybou nepočítať s touto vlastnosťou tak u seba ako aj u iných.Hovorí sa, že človek je ako žralok, ktorý vraj nemá vzduchový vankúš ako ryby. Ak sa prestane hýbať, ide ku dnu. Ak sa človek prestane hýbať smerom k dobru, je skoro isté, že zlo ho pritiahne. Tvrdiť opak je podľa mňa klamanie si pred zrkadlom do očí. Pre mňa osobne je to výzva, aby som sa neprestal hýbať smerom k šíreniu dobra.Dejinami sveta sa tiahne boj s mocnosťami temnosti, ktorý bude trvať až do posledného dňa. Človek musí zápasiť, aby si dokázal vybrať dobro. Nie je to ľahké. Vyžaduje to veľa síl a my veríme, že to dokážeme iba s pomocou Božej milosti. Iba takto človek dokáže dosiahnuť svoju vnútornú jednotu.Prví ľudia nám to teda pokašľali. Hneď vtedy im však Boh predpovedá Vykupiteľa, ktorý zvíťazí nad zlom a pozdvihne človeka z pádu. Je predpovedaný boj medzi hadom a ženou. Potomok ženy hada premôže. Táto žena, táto nová Eva je pre nás matka Ježiša, Mária. Veríme, že Boh ju uchránil od dedičného hriechu a že vďaka osobitnej Božej milosti sa počas svojho života nedopustila nijakého hriechu.Prečo Boh nezabránil prvému človeku zhrešiť? Adamovým hriechom sme stratili veľa, ale Ježišovou smrťou na kríži sme získali viac. Svätý Tomáš Akvinský hovorí, že Boh dopustil, aby sa stalo zlo, aby z neho vyvodil niečo lepšie. V liste Rimanom sa píše, že kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozmnožila milosť. Pri požehnaní veľkonočnej sviece sa spieva: "Ó šťastná vina, pre ktorú k nám prišiel taký vznešený Vykupiteľ!"Všetko sa pokašľalo na strome v raji. Všetko a ešte viac sa opravilo na strome kríža. Ježiš nás tam vyslobodil, keď zlomil moc Zlého. Odvtedy diabol začal prehrávať na plnej čiare, odvtedy človek mohol začať na plnej čiare vyhrávať. Ak chce. Človek však nezvíťazí svojou silou...
