Hrať rolu psychológa-amatéra a naučiť sa z tejto profesie len trocha, je nebezpečné. (J.Adair)Žiaden terapeut nemôže liečiť fóbiu, obsesiu, predsudok alebo nepriateľstvo tým, že pacienta niečoho zbaví. Čo môže urobiť je to, že pacientovi pomôže získať hodnotový systém a očakáva, že tento systém prekryje, alebo absorbuje rušivý faktor. (G.W.Allport)Intimita je vzťah, pri ktorom dovolím druhému napriek strachu, aby prišiel ku mne bližšie. Nie je len na rovine telesnej, je to hlavne psychologická záležitosť. (M.Bubák)Okrem IQ sa najmä od roku 1995 veľa hovorí aj o EQ - emocionálnom kvociente. Na uplatnenie vplýva viac ako IQ, pretože zahŕňa v sebe také hodnoty ako sú asertivita, empatia, schopnosť viesť dialóg, rešpektovať druhého... (M.Bubák)Jedným zo znakov disfunkcie je popieranie problémov. Je to bariéra, ktorá bráni problémy otvoriť a vyriešiť. (M.Bubák)Hanba je verejné vystavenie do situácie, na ktorú nie sme dosť pripravení, alebo zvyknutí. (M.Bubák)Prírodné javy vysvetľujeme, duševné javy chápeme. (Dilthey)Dištancovanie sa od symptómu a jeho objektivizácia má za úlohu uložiť nemocnému, aby sa takpovediac postavil “vedľa” alebo “nad” pocit úzkosti. Nič však nie je vhodnejšie k vytvoreniu dištancie, než humor. (V.E.Frankl)Úloha logoterapeutie - terapeutovi pripadá úloha pôrodníka v sokratovskom zmysle. Pacienta je potrebné doviesť k samostatnej zodpovednosti. (V.E.Frankl)Na jednej strane nie je človek zodpovedný za nutkavé neurotické “nápady”, na druhej strane je však dostatočne zodpovedný za svoje správanie sa voči týmto nápadom. Musí sa nakoniec s nutkavou neurózou naučiť ďalej žiť a navzdory neuróze viesť zmysluplný život. (V.E.Frankl)Inštinktívna istota normálneho človeka šetrí vedomie jeho zodpovednosti pre veľké okamihy na križovatkách jeho života a dokonca i potom ešte pôsobí v akejsi iracionálnej forme ako svedomie. (V.E.Frankl)S rovnakou uvedomelosťou a svedomitosťou, s ktorou normálny človek prevádza v najlepšom prípade voľbu povolania alebo partnera pre manželstvo, zamyká nutkavý neurotik dvere svojho bytu alebo hádže do schránky list. (V.E.Frankl)Jedna z terapeutových úloh spočíva v tom, pomôcť nutkavému neurotikovi znova nejako nájsť otrasené pramene pocitovej evidencie a inštinktívnej istoty, ktoré vychádzajú z emocionálnych hlbinných vrstiev osobnosti, trebárs prevýchovou k dôvere v tie zbytky pocitu evidencie a inštinktívnej istoty, ktoré môžeme odkryť tiež u neho. (V.E.Frankl)Pretože stopercentnosť nie je vždy a všade uskutočniteľná, obmedzuje sa nutkavý neurotik a pretláča istú oblasť, v ktorej sa javí skôr splniteľnou - napr. umývanie rúk tak, aby boli maximálne čisté. (V.E.Frankl)Do špecificky humánnej dimenzie by sme mohli lokalizovať medzi inými javmi fenomén sebatranscendencie existencia k logu. Fakticky dospieva ľudská existencia vždy mimo seba a nad seba, poukazuje vždy na svoj zmysel. V tomto zmysle nejde človeku v jeho ľudskej existencii vôbec o slasť alebo o moc, ale ani o sebauskutočnenie, skôr o naplnenie zmyslu. V logoterapii hovoríme potom o vôli k zmyslu. A tak je teda tiež vedľa ducha zmysel jedným z ohnísk logoterapie, ktoré ho obklopuje ako elipsa. (V.E.Frankl)Keď niekto nemôže spať, je potrebné, aby si priamo predsavzal, že bude miesto spania robiť hoci uvoľňovacie cvičenia. (V.E.Frankl)O logoterapii: Existenciálna analýza nechcela nič viac a nič menej než priviesť človeka k vedomiu jeho zodpovednosti. Chcela dať človeku prežiť túto zodpovednosť, jeho zodpovednosť v existencii. Viesť človeka ďalej než k tomuto bodu, v ktorom hlboko chápe svoju existenciu ako zodpovednosť nie je však ani možné ani nutné. (V.E.Frankl)Má sa zachovať neutralita v otázke “pred čím” sa človek cíti zodpovedným. Či pred svojím Bohom, alebo pred svojím svedomím, alebo spoločnosťou, alebo akoukoľvek inštanciou. (V.E.Frankl)Lekár nikdy nesmie snímať z nemocného zodpovednosť, nechať ju zvaliť na seba. Nesmie nikdy predkladať rozhodnutia, alebo ich nemocnému priamo určovať. (V.E.Frankl)Nech už vojde do psychoterapie sebaviac techniky a vedy - bude rovnako menej spočívať na technike než na umení a menej na vede, než na múdrosti. (V.E.Frankl)Všetci blázni sú tak trochu podvodníci. (V.E.Frankl)Niekto je voči určitej osobe neprimerane kritický, reaguje na jej výroky podráždene a negativisticky a domnieva sa, že to činí preto, že dotyčný má jednoducho neudržateľné názory; v skutočnosti sú jeho prejavy iba a len zjemnené formy agresie, ktorá má svoj pôvod v tom, že kritizovaná osoba je subjektu kritiky nesympatická, pretože je podobná niekomu, s kým mal náš subjekt kedysi nepríjemné skúsenosti. Človek nepozná vždy skutočný dôvod svojho konania a veľakrát sa len mylne domnieva, že ho pozná. (Freud)Psychológia ako veda má svoje obmedzenia, a tak ako logickým dôsledkom teológie je mysticizmus, konečným dôsledkom psychológie je láska. (E.Fromm)Každý potrebuje uznanie. Všetky vlastnosti sa môžu zničiť ľahostajnosťou okolia. (K.Immermann)Neuróza je vždy náhradou oprávnenej strasti. (C.G.Jung)Dobrý psychológ sa vie bez ťažkostí vžiť do svojho položenia. (K.Kraus)Je nutné dať životu silné pozitívne prúdenie za osobnostne zameranými cieľmi. Komplexy môžu najlepšie bujnieť v stojatej vode. (E.Kretschmer)Korytnačka musí byť až taká tvrdá, lebo je až taká mäkká. (S.J.Lec)V každej povahe, aj v tej najneprívetivejšej, existuje určitá vlastnosť vyvažujúca ostatné nedostatky, ktorá ak sa prejaví, poteší viac ako akékoľvek predstierané čnosti. (G.Leopardi)Pre očného lekára je veľká výhoda, keď si zachoval aspoň zbytky zraku, rovnako i pre činného psychiatra je nesporné plus, keď disponuje štipkou duševného zdravia. (L.Lichtenbergová)Sebaakceptovanie - človek sa nebude sťažovať na vodu preto, že je mokrá ani na skaly preto, že sú tvrdé. Sebarealizovaný človek sa na ľudskú povahu v sebe a iných pozerá akceptujúco presne tak ako sa dieťa pozerá na svet. (A.H.Maslow)Individuálne potreby sú usporiadané podľa svojej prepotencie - silnejšie nižšie a slabšie vyššie. Tie slabšie sú však zreteľnejšie ľudské. Pyramída potrieb má päť stupňov: 1, fyziologické - hlad, smäd, spánok. 2, bezpečnosť - bezpečný pokoj, ochrana pred ohrozením. 3, sociálne - spolupatričnosť, priaznivé prijatie, spoločenský život, priateľstvo a láska. 4, vážnosť - sebaúcta, úspešnosť, postavenie, uznanie. 5, sebarealizácia - rast, dosiahnutie vytýčených cieľov, osobný rozvoj. (A.H.Maslow)Ak je ohrozená niektorá z našich silnejších potrieb, zoskočíme o niekoľko stupienkov dole, aby sme ju bránili. Nelámeme si napríklad hlavu so svojím spoločenským postavením, keď hladujeme. (A.H.Maslow)Uspokojená potreba prestáva motivovať. Ak je uspokojená jedna oblasť potrieb, začne si byť príslušná osoba vedomá ďalšieho súboru potrieb. Tieto potreby ju teraz začínajú motivovať. Zvlášť, keď sú uspokojené fyziologické potreby a potreba bezpečnosti, nie sú pre nás už tak silným stimulom. (A.H.Maslow)Existujú hodnoty, ktoré sú ako galaxia v nekonečných hlbinách podvedomej mysli: poznávacie potreby - zvedavosť, potreba nachádzať nové veci a porozumieť im a estetické potreby - potreba krásy, poriadku a elegancie. (A.H.Maslow)Existujú aj špirituálne potreby - potreba uniknúť sebe samému a cítiť sa súčasťou nejakého transcendentálneho bytia, nadradeného našej osobe. Za hľadaním transcendentna sa očividne skrývajú veľké ľudské potreby. (A.H.Maslow)Snáď všetky vedecké odbory, ktoré sa zaoberajú hendikepovanými ľuďmi, sú ešte stále fascinovaní nekonečným diagnostikovaním hendikepov. Len zriedka u nás počujeme výraz “pozitívna diagnóza”, ktorým je myslený rub klientovho hendikepu; schopnosť a zručnosti, v ktorých nie je hendikepovaný. (O.Matoušek)Zdá sa, že nerozhodnosť je najvšeobecnejšou a najzjavnejšou neresťou našej povahy. (M.de Montaigne)Všetci psychiatri, ako tu sedíme, sme tak trochu blázni. (J.Moreno)Zaujímavá teória temperamentu pochádza od holandských psychológov G.Heymansa a E.D.Wiersmu z roku 1906 a bola už vo svojej dobe založená na štatistickom spracovaní odpovedí získaných s pomocou mnohých lekárov dotazníkom, na ktorý odpovedalo viac než 2500 respondentov, dospelých i detí. Z odpovedí boli odvodené nasledujúce tri dimenzie temperamentu:- emocionalita - nedostatok emocionality: emočná vzrušivosť prejavujúca sa primeranosťou emočnej reakcie tj. Jej silou a prítomnosťou alebo neprítomnosťou;- aktívnosť - pasívnosť: aktívny či pasívny vzťah k práci, k tráveniu voľného času, k záväzkom (plní ich okamžite, odkladá plnenie) atď.- primárna funkcia - sekundárna funkcia: prevažujúca primárna funkcia znamená okamžitú a silnú reakciu a súčasne jej rýchle odznenie, zatiaľ čo prevládajúca sekundárna funkcia znamená počiatočnú slabú reakciu, ktorej sila postupne narastá a dlho doznieva i potom, čo už podnet prestal pôsobiť. Kombináciou určili tieto typy temperamentu: sangvinický, flegmatický, cholerický, impulzívny, amorfný, apatický, nervový (neurotický) a sentimentálny.(M.Nakonečný)Charakterologicky prepracoval túto typológiu R. Le Senne v roku 1946. N.Sillamy v roku 1967 ilustroval jednotlivé typy historickými postavami, napr. Apatický bol Ľudovít XVI., nervózny bol Baudelair, sentimentálny Rousseau, vášnivý Bethoven... (M.Nakonečný)Je to neradostná skutočnosť, ale pravdou je, že tí najzdravší ľudia - najpoctivejší, ktorých spôsob myslenia je najmenej pokrivený, sa dajú najľahšie získať pre psychoterapiu, a väčšinou ju dokážu využiť vo svoj prospech. Naopak, čím viac chorí pacienti - najviac nepoctiví a deformovaní vo svojom myslení - tým menej sme im schopní pomôcť a dosiahnuť vôbec nejakého stupňa úspechu. Ak sú už veľmi pokrivení a veľmi nepoctiví, domnievam sa, že je to nemožné. (M.S.Peck)Fóbie vznikajú ako následok prenosu zamerania psychologickej tendencie. Vyskytnú sa, keď normálny strach alebo odpor voči niečomu je presunutý na niečo iného. Ľudia využívajú tento obranný prenos, pretože si nechcú priznať pôvodný strach alebo odpor. (M.S.Peck)Pacient, ktorému sa nepodarilo rozriešiť oidipovskú dilému v priebehu detstva, musí zákonite prejsť rovnakým procesom v dospelosti, vo vzťahu k terapeutovi. On, či ona musí pochopiť, že terapeuta ako romantického sexuálneho objektu lásky sa musí vzdať, a na symbolickej úrovni prijať rolu jeho dieťaťa. Ak k tomu dôjde, ide ďalej všetko hladko. Pacient sa môže úplne uvoľniť a užívať si terapeutoú rodičovskú starostlivosť. (M.S.Peck)Keby som poukázať na jediný dôvod, prečo sa niektorí za celé roky nedokázali uzdraviť, bola by to ich neschopnosť potlačiť samých seba. Ak uspeje pacient pri potlačení vlastnej osobnosti, jeho celkový prístup k terapii nadobúda celkom odlišný ráz. V duši pacienta sa rozhostí pokoj, ktorý do tej doby nepoznal. Získa určitý druh dôverčivej nevinnosti, ktorá môže byť danou potrebou kedykoľvek potlačená, zároveň však môže byť kedykoľvek ľahko vzkriesená. Vzájomná súčinnosť medzi terapeutom a pacientom dostane nielen hladší priebeh, ale stáva sa dokonca hravou a radostnou. Nastáva ideálny vzťah medzi milujúcou matkou a dieťaťom. (M.S.Peck)Niektorí zotrvávajú v terapii s úmyslom získať lásku bez terapie - teda mať lásku terapeuta a tiež aj svoju neurózu: teda majú úmysel, aby sa vlk nažral a koza zostala celá. (M.S.Peck)Pacient, ktorý veľa rokov navštevoval rôznych psychiatrov, týždeň po exorcistickom obrade zvolal: Celá psychoanalýza je vlastne druh exorcizmu! A podľa mojej skúseonsti, každý psychoterapeutický proces je vlastne boj s klamstvom. (M.S.Peck)Psychické ochromenie nastáva v situácii, ktorá na naše city pôsobí až príliš veľmi bolestivo alebo nepríjemne, jednoducho znecitlivieme. Pohľad na jediné zakrvavené, znetvorené telo nás desí. Ak vidíme takéto telá všade okolo nás každý deň, deň po dni, zvykneme si a pocit hrôzy sa vytratí. (M.S.Peck)Hoci učitelia dávajú psychologickým testom obrovský význam, deti sú podľa nich často klasifikované chybne. Používaním a zneužívaním podobných testov sú odmietnutí záujemci o zamestnanie či o vysokoškolské štúdiá. (M.S.Peck)Nie je iste prekvapením, že v psychoterapii sa oveľa lepšie pracuje s neurotikmi, pretože prijímajú zodpovednosť za svoje ťažkosti a teda chápu, že majú problém. S ľuďmi trpiacimi poruchou osobnosti sa pracuje podstatne horšie, ak je to vôbec možné, pretože nepovažujú sami seba za zdroj svojich problémov, majú dojem, že by sa mal zmeniť skôr svet než oni, a preto nechápu nutnosť sebaspytovania. (M.S.Peck)Keď prijímam nového pacienta na dlhodobú terapiu, niekedy sa až zachvejem pri pomyslení, aký obrovský záväzok na seba beriem. Aby sa mohol tento nový pacient začať uzdravovať, je potrebné, aby psychoterapeut do svojho vzťahu k nemu priniesol rovnakú mieru oddanosti, akú majú skutočne milujúci rodičia k svojim deťom. Pevnosť terapeutovho záväzku a trvalosť jeho záujmu o pacienta bude vo väčšine prípadov tisícorakým spôsobom preverená a vyjde najavo v priebehu dlhých mesiacov a rokov terapie. (M.S.Peck)Pokiaľ terapeutov záväzok k pacientovi nevydrží otrasy v ich vzťahu, nedôjde k uzdraveniu; pokiaľ však je dostatočne pevný, odpovie na to pacient obvykle (i keď nie vždy) tým, že i on si vytvorí záväzok k terapeutovi a k terapii samotnej. (M.S.Peck) Práve vďaka ochote prekročiť hranice svojho “ja”, trpieť spolu s pacientom a pre neho, terapeuti sami rastú a menia sa. Pri spätnom pohľade na svoje úspešné prípady si uvedomujem, že každý z nich veľmi podstatne a často radikálne ovplyvnil moje názory a postoje. (M.S.Peck)Vidíme, čo je tou nevyhnutnou zložkou, ktorá činí psychoterapiu úspešnou. Nie sú to kúzelné slovíčka, techniky alebo postoje ani “bezpodmienečne pozitívny prístup”, je to terapeutova vôľa prekročiť vlastné hranice, aby podporil pacientov rozvoj - ochota vstúpiť na neistú pôdu, skutočne sa vo vzťahu emocionálne angažovať a doslova sa pustiť do zápasu s pacientom i so sebou samým. Inými slovami: tou základnou zložkou hlbokej, zmysluplnej a prínosnej psychoterapie je láska. (M.S.Peck)Ak terapeut nemôže nemocného skutočne milovať, nemôže ho ani skutočne vyliečiť. I keby bol čo najlepšie vzdelaný a vyškolený, bude v praxi prevažne neúspešný, pokiaľ nedokáže prejaviť lásku k pacientovi a prekročiť hranice svojho “ja”. Naopak i laický terapeut bez diplomu, s minimálnym školením, ktorý má veľkú schopnosť milovať, môže mať v psychoterapii také úspechy, že sa vyrovná tým najlepším psychiatrom. (M.S.Peck)Celý zbytok kruhu, 95% alebo viac, je vaše nevedomie. Ak budete dosť dlho a usilovne pracovať na tom, aby ste pochopili seba samého, zistíte, že táto obrovská časť vašej mysle, o ktorej ste doposiaľ skoro nič nevedeli, obsahuje netušené poklady. (M.S.Peck)Bol to Jung, kto zaviedol pojem “múdrosť nevedomia”. Moje vlastné skúsenosti potvrdzujú v tomto smere Jungove závery. Dospel som k názoru, že duševné poruchy nie sú produkty nevedomia, ale naopak vyrastajú z vedomej sféry alebo z nesúladu medzi vedomím a nevedomím. (M.S.Peck)Keď sa pacient dopustí prerieknutia v psychoterapii, je to vždy prospešné pre jeho liečbu a prispieva to k jeho uzdraveniu. V takýchto chvíľach sa jeho vedomie snaží bojovať proti terapii s úmyslom ukryť skutočnú povahu svojho “ja”” pred terapeutom a pred sebou samým. Práve nevedomie je však na terapeutovej strane, na strane otvorenosti, poctivosti a reality; snaží sa povedať všetko tak, ako to je. (M.S.Peck)Vďaka rade faktorov sa naša vedomá predstava o nás samých takmer vždy viacmenej líši od skutočného stavu vecí. Sme takmer vždy schopnejší, alebo menej schopní, než za akých sa považujeme. Naše nevedomie nás však pozná dobre. Jedným z hlavných a zásadných úloh duchovného rozvoja je trvale pracovať na tom, aby sa naša vedomá predstava o nás samých postupne približovala realite. (M.S.Peck)Medzi teológiou a psychológiou je korelácia. Znamená to, že kresťanská antropológia sa opiera o výsledky humánnych vied, keď ide o chápanie ľudskej osoby a jej vzťahov. Vykladá poznatky humánnych vied vo svetle pohľadu viery a vedy. (Rahner)Sentimentalita znamená vždy určitú disproporciu medzi emóciou a jej príčinou, je prejavom emócie neovládanej rozumovým úsudkom. (H.Read)Veda nezačína v laboratóriu alebo v počítacích strojoch. V psychológii je nutné si uvedomiť, že človek žije hlavne svoj vlastný osobný a subjektívny svet. (C.R.Rogers)Dement je človek, ktorý je starší ako by mal byť. (P.Rosso)Paranoik je človek, ktorý všetkých okolo seba podozrieva, že mu chcú ublížiť. (Říčan)Dement je človek, ktorému ubudlo viac schopností, než mu podľa veku malo ubudnúť. (Říčan)Typy charakteru popisuje tento charakterológ (1946, 1949) takto:- Nervózny typ: vyznačuje sa rýchlym striedaním citov, potrebou silných citových dojmov a citovostí vôbec; vyhľadáva preto rád senzácie, ale jeho city sú nestále; je impulzívny, náladový, nepraktický, má nedostatok zmyslu pre chápanie druhých.- Sentimentálny typ: vyznačuje sa silnou emotivotou, zlou adaptabilitou, útekmi do ústrania, lipnutím na minulosti (zvlášť na emocinogénnych spomienkach), pesimizmom, častou skleslosťou; má obsahovo bohatý, ale smútkom akcentovaný citový život.- Cholerický typ: má rovnako bohaté city, ale obrátené navonok, výbušné a ťažko ovládateľné, je zmyselný, eroticky založený, má rád spoločnosť, je rád populárny, je praktický, občas pózuje a je myšlienkovo a morálne dosť povrchný, realisticky založený.- Vášnivý typ: je exaltovaný, ovládaný nejakou vášňou, celkovo dynamický, energický, obvykle tvrdý a bezohľadný, ale má niekoľko variant.- Sangvinický typ: korešponduje s vyhranenou extraverziou, dobre sa ovláda, ale problémy reflektuje len plytko.- Flegmatický typ: je vcelku aktívny, ale málo emotívny, lipne na minulosti, je chladný, často pochybovačný.- Apatický typ: je stereotypný, konzervatívny, skleslo ladený a ťažko sa presadzujúci.- Amorfný typ: je vitálne a egoisticky založený, ale so slabými citmi a slabou aktivitou a pomalými reakciami. (R.Le Senne) V tých oblastiach, pre ktorú máš vypracovanú schému seba, budeš hodnotiť iných tak, ako hodnotíš seba. (A.Smithová) V psychoanalýze leží pacient na gauči a hovorí analytikovi veci, ktoré je mu nepríjemné hovoriť; zatiaľ čo v logoterapii pacient sedí na stoličke a hovoria sa mu veci, ktoré je nepríjemné počúvať. (D.F.Tweedie)Na nervový systém človeka môže byť pozerané ako na tri na seba nahromadené systémy, aké sa objavujú u jašterov, cicavcov a nás ľudí. Inak povedané: Náš mozog nevytvára žiadnu jednotu. V našej hlave nemá svoje sídlo prezident, ale parlament, ktorého zástupcovia sledujú rozdielne záujmy. Sú to rozdielne systémy rôznych storočí, ktoré sledujú rôzne záujmy, podrobujú sa rozdielnym zákonom a nie veľmi dobre navzájom spolupracujú. Netreba to chápať ako konštrukčnú chybu, rozumnejšie je hovoriť o deľbe úloh. Táto deľba zaisťuje rýchlosť reagovania a stabilitu systému. (P.Vroon)
