Koncom júna z Podolínca odchádza druhá skupina do Kostolnej na preškoľovanie. Nový zmocnenec Jaroslav Hruška sa snaží vychádzať po dobrom, povolil riadnu rozlúčku (ZSM 130)Začiatkom júla utiekol z Podolínca tešiteľ Otec Havlovič, hľadali ho pomocou vlčiakov. V tom čase previezli časť rehoľníkov zo Slatín a z Beňadiku do Malaciek na preškolenie (ZSM 129,131)Ernest Macák svoj útek z Podolínca opísal takto: "Vybral som si asi šesť šikovných bohoslovcov a mladých kňazov a zasvätil som ich do celého plánu. Pravdaže o linke do zahraničia som im zatiaľ ani nemukol. Raz napoludnie, keď bolo v záhrade veľa rehoľníkov, a zdalo sa, že okolnosti budú priaznivé, rozostavili sme sa každý na svoje miesto. Miesto kade zutekám je v rohu, tam, kde sa končia 5-6 metrov vysoké, staré podolínske hradby a začína dvojmetrová murovaná ohrada. Niekoľko bohoslovcov vyjde hore na vežu ku zvonom a sadá si do obloka. Majú pozorovať, či nijaký žandár neobchádza tábor. V prípade nebezpečenstva majú nenápadne ukazovať biely uterák. Ďaľšie spojky stoja po jednom pred východmi z táborovej budovy do záhrady. Ruky majú voľne vedľa seba. V prípade, že by z budovy vychádzal žandár alebo civil, dajú si ich vbok. Ja sa nenápadne pohybujem asi dva metre od miesta, kadiaľ chcem ujsť. Päť metrov odo mňa je hlavná spojka. Jej úlohou je ustavične a nenápadne pozorovať spojky pred východmi z tábora a tamtie na veži. V okamihu, keď mi hlavná spojka hlási, že vzduch je všade čistý, bleskovo sa vydriapem na múr a hore čakám, kým mi hlavná spojka podá zvrchník. Tu sa však stane čosi nepredvídané. Hoci hlavnou spojkou bol jeden z najsmelších spolubratov, v tom okamihu, ako by ho bol prikoval k zemi. Volám naňho pološeptom:- Podaj mi zvrchník!Spojka sa však nehýbe. Pýtam ho znovu, ale stŕpnutie ešte neprešlo. Nablízku stojí náš bohoslovec Sitár, vezme zvrchník a rýchlo mi ho podá. Rýchlo zliezam z múru a som na maličkom dvorčeku s hnojiskom. Vedľa je otvorená malá stajňa. Na tejto strane bývalých podolínskych hradieb sú totiž popriliepané domčeky. Cez stajňu prechádzam na bočnú ulicu a kráčam na stanicu. Občas ešte pozriem na vežu. Spojky tam ešte sedia, uterák nerozprestierajú, to značí, že žandári a vedúci nič nezbadali. Bohoslovci potom po celý týždeň na nástupoch kryjú moju neprítomnosť v tábore. Precestujem za ten čas asi osemsto kilometrov a všetko vo veľkom strachu...Stretám sa s jedným človekom, ktorý ochotne prijíma môj návrh a teda ho zapojím na linku po ktorej budú naši klerici utekať do Rakúska a stade ďalej. Podarí sa mi stretnúť sa i s klerikmi v Kostolnej a na Priehrade mládeže a v dohodnutý deň, dohodnutým vlakom sa vraciam do Podolínca. Na veži v obloku sedia už spojky, uterák nerozprestierajú, to značí, že žandári a civilní vedúci tábora nevedia doteraz nič. Pri návrate cez plot z dosák bol zasa použitý systém spojok. (ZSM 141)Strážcovia tábora dávajú 12.júla jasne najavo, o čo im ide. V ten deň všetci rehoľníci v Podolínci dostávajú hnedé pracovné obleky (ZSM 137)O dva dni nato vláda zrušila dekrétom 13 diecéznych seminárov a zriadila v Bratislave Teologickú fakultu podriadenú Ministerstvu kultúry. V Čechách to boli Litoměřice. Počet seminaristov klesol o 90% (SIS 46)Po rehoľníkoch prišli na rad nepohodlní (horliví a čestní) diecézni kňazi. Dňa 20.júla ich štátna bezpečnosť začala odvážať z celého Slovenska do sústreďovacieho tábora v Mučeníkoch (Sládečkovce). O päť dní ich tam je okolo 150. (NIMR 60)Deň nato je v Podolínci nový zmocnenec Michal Rodák, a podaril sa útek 35 ročnému Hieronymovi Havlovičovi z rehole ešiteľov. Pri prehľadávaní jezuitského traktu našli sedem saleziánskych bohoslovcov študovať. Jeden zo žandárov menom Patúš sa na nich rozreval:- Len guľku vám do hlavy! (ZSM 145)Po toľkých útekoch prišlo zostrenie stráží v Podolínci, počet žandárov na stráži sa zdvojnásobil, v noci je zapnuté elektrické osvetlenie, úteky pokračujú, cez deň opäť zavreli kostol. (ZSM 149)Koncom júla zmizli dvaja bohoslovci od verbistov Bakoš a Magdolen, o dva dni sa vrátili s aktovkami a Bakoš vyhlásil:- Na mňa už nemáte právo, ja som už slobodný.Majú ísť s bohoslovcami na priehradu mládeže. (ZSM 154, 165)Do Podlínca prichádza v tom čase list (samozrejme tajne) od jedného mladíka:Veľadôstojný pán!Predovšetkým Vám ďakujem za pozdravy a zároveň Vás čo nasrdečnejšie pozdravujem. Nehnevajte sa, že Vám píšem až teraz. Doteraz som vypomáhal v úrade u známeho. Teraz sa vrátil jeden úradník späť a preto Vám až teraz píšem.V predošlej karte ste mi písali, čo budem robiť ďalej. Vysvedčenie som mal dosť dobré, mal som štyri trojky. Ako ste už počuli, skúšku do Obchodnej akadémie som nezložil. Nebol som vôbec nahnevaný. Povedal som si, že to tak muselo byť, a iste to Pán Boh dobre zariadil. Neváhal som dlho a hneď som sa prihlásil do YMCA. Cez prázniny nepôjdem nikde. Som stále doma. Pýtali ste sa tiež, čo je s Ružinovom. Prvé mužstvo sa teraz veľmi dobre drží. Je na prvom mieste a v jesennom kole sa dostane do druhej triedy. O doraste Vám nebudem hovoriť. Všetci držia spolu. A neprehrali ešte ani jeden zápas. Každý sa ich bojí. Nedávno porazili dorastencov NV Bratislava 10:3. Keď hrajú vonku zápasy, ľudia si všade hovoria: Tí saleziáni vedeli vychovávať dobrých chlapcov nábožensky, ale vychovávali aj vynikajúcich športovcov. A dorastenci si to veľmi vážia a ukazujú čím ďalej tým lepšiu hru. Veľmi ich to teší, že môžu robiť ešte stále česť Don Boskovi a Dominikovi Sáviovi. Minulý mesiac sme začali niektorí robiť náborovú akciu na rannú, šiestu svätú omšu a pri nej hneď aj sväté prijímanie. Jedno Vám môžem prezradiť: že sa veľmi čudujem, ako sa teraz Žoži s Pulom polepšili. Boli vždy poriadni, ale teraz každý deň pristupujeme spolu na sväté prijímanie. Čo takto chodíme, je nás dvadsaťpäť. Je to ešte len polovička. Niektorí sú ešte na prázdninách. Môžem Vás uistiť, že od septembra budú chodiť aj ostatní. Verte, dôstojný pán, to bola ťažká práca s niektorými. Máme každý piatok krížovú cestu, ktorú si v uzhodnutom čase vykonáme sami. Na požehnaní sa zasa modlíme za Vás, aby ste ostali zdraví a aby Vám Pán udelil hojného Božieho požehnania.Svoj list končím sľubom, že ostaneme vždy spolu a budeme verní Don Boskovi a svojmu vzoru Dominikovi Sáviovi. Sme ochotní aj svoj život položiť, ale vieru a Ježiša Krista nikdy nezradíme!Pozdravujem tiež všetkých ostatných saleziánov.Ešte raz s pozdravom Pochválen Pán Ježiš Kristus. Štefan (ZSM 157)
