Prišlo 30 početných rodín. Bývali na Ústianskej ulici, kde mali vybudované domy a dostali tiež polia. O päť dní bola v kostole privítacia slávnosť. Svätú omšu odslúžil Karol Uhlárik, bývalý ústianský farár. Ján Hlubík, duch správca fary na Kopánke zasvätil rodiny Božskému Srdcu a daroval im obraz Krista Kráľa. Večer bola akadémia, na ktorej účinkovali saleziánski klerici.Koncom októbra bol v Bratislave poplach a streľba naostro, pričom bolo aj niekoľko mŕtvych. V tom čase pri Azovskom mori na Kryme viac než 2 000 slovenských vojakov prešlo aj s výzbrojou k sovietskej armáde. Beneš z Londýna hneď požiadal, aby sa z nich utvorila 2.československá brigáda v ZSSR.V Špačnciach dňa 21. novembra bola zlatá svadba Karola a Anny Sersenových. Obrady odbavovali dvaja synovia a synovec, všetci saleziáni. Rodičia mali deväť detí, z ktorých troch synov obetovali saleziánom a tri dcéry uršulínkam. Jeden syn, koadjútor bol v Južnej Brazílii. Poplachy začali byť čoraz častejšie. Jeden z nich, ktorý bol koncom novembra, opísal jeden obyvateľ bratislavskej Trnávky takt: "Pred obedom bol poplach. Šli sme riadne na obed. Ai v polovici obeda nám začali okná rinčať. Pozreli sme von a tu sme videli práve nad mestom asi 12 anglických lietadiel. Prileteli od Vajnôr. Keď už boli nad Novou Dobou prestala streľba a nechali ich letieť, keď videli že nič nerobia. Potom preleteli ponad hrad a zmizli v Nemecku. Boli asi 200-300m vysoko. Krásny to bol pohľad. Na slnku sa leskly ako sklo".Na jeseň sa v Bratislave objavil Kolakovič, ktorý prišiel z Chorvátska. Zhromažďoval okolo seba krúžky a pripravoval sa na prechod do Ruska. Niektoré časti svätej omše slúžil po slovensky. O dvadsať rokov predbehol Druhý vatikánsky koncil. Jeho veľkým snom bolo, aby sa sovietske Rusko od ateizmu vrátilo späť k Bohu.Na Miletičovej sa 8. decembra konali oslavy 10.výročia príchodu saleziánov. Prišiel Buzalka aj s mužstvom vysokoškoského vojenského internátu, ktorí prišli so svojimi predstavenými. Prišiel aj zástupca Svätej Stolice Dr.Jozef Burzio ako aj podpredseda snemu Dr.Pavol Opluštil, ktorý sa vyjadril: "Čo ma od začiatku natrvalo pripútalo k don Boscovmu dielu v Bratislave, je obetavá a nezištná práca saleziánov medzi zanedbanou mládežou periférie. Ja som výčiny tejto mládeže poznal zblízka, veď som v tejto štvrti býval dlhší čas. Keď som v r.1932 prišiel do styku s prvými saleziánmi, stal som sa ich pomocníkom pri odstraňovaní prekážok, čo im stáli v ceste pri vyvlastňovaní pozemku. Saleziánske zvesti ma potom bližšie oboznámili s don Boscom a s prácou jeho synov. Odvtedy som saleziánskym spolupracovníkom a očitým svedkom zaslúžilej náboženskej, národnej a kultúrnej práce saleziánov v Bratislave."Poobede bola akadémia, ktorú otvoril direktor Šimončič. Spieval zbor oratoriánov pod vedením A.Dermeka. Akadémiu zakončil inšpektor Bokor.
