„Bolo to odpoludnia vigílie sviatku Narodenia Preblahoslavenej Panny Márie. V ten čas zastal pred farou v Borskom Mikuláši pánsky kočiar štátnych veľkostatkov, ktorý objednal pán dekan Nečesálek. Do hintova sme nasadli prví s pánom dekanom a oproti nám zas don Bokor s pánom kaplánom Augustínom Karmašom. Povoz sa švihol smelo so švárnymi pejkami... Ja som sa hanbil takto cestovať, keď mi prišlo na myseľ, že kedysi Pán Ježiš tiahol do Jeruzalema iba na oslici... a nás chudobných Saleziánov zas vezú až dva parádne tátoše...Kočiar sa zastavil na rozhraní chotárov. Tam nás vítala srdečná deputácia predstavenstva obce Šaštína. Na láskavú a dôvernú privítaciu reč pána starostu som odpovedal: "Dúfam, že Šaštín sa nesklame v saleziánoch, a že Panna Mária Šaštínska nám bude pomáhať. Prišli sme do Republiky československej nie na odpočinok, ale pracovať a to tak na poli duchovnom, ako aj kultúrnom. A keď neskôr jeden-druhý z nás prestane vládať pracovať, jeho miesto zaujmú svieže sily a to i dvaja-traja naraz."Na polceste do obce nás už čakali Orli oblečení v krojoch a iné katolícke spolky. Náčelník Orla nás vítal s nadšením a s celou dôverou sľúbil, že sa podrobia duchovnému vedeniu saleziánov. Aj im som prisľúbil, že sa neprestaneme namáhať s celou láskou pracovať na rozkvete všetkých katolíckych spolkov. Veď mladí sú miláčikovia don Jána Bosca.Na Kalvárii pri mestečku sa pripojili k nášmu sprievodu aj nábožní pútnici, ktorí prišli zblízka i zďaleka, aby duchovne aj fyzicky okriali u nôh Matičky Sedembolestnej...Keď sme prišli pred kostol, v bráne láskavo vítal synov Jána Bosca doterajší administrátor vdp. Emil Czahel a pokropil nás svätenou vodou. Odbavili sme požehnanie so Sviatosťou Oltárnou a nakrátko som prehovoril o význame príchodu Saleziánov do Šaštína.Predovšetkým som vyjadril svoju veľkú radosť, že práve v deň vigílie sviatku Narodenia Preblahoslavenej Panny Márie, ktorá dala svetu Vykupiteľa, oslavujeme prvý deň zrodenia sa saleziánskeho diela v Republike. Z tohto diela zakrátko vyrastie mohutný strom s ratolesťami po celej vlasti pre blaho veľkého počtu zanedbanej mládeže.“Oficiálny začiatok pôsobenia: 7. september 1924. Hneď večer po príchode do Šaštína sa don Vagač s don Bokorom pustili do práce. Vagač začal účinkovať ako farár a Bokor ako jeho kaplán. Už večer a najmä ráno mali peknú žatvu svätých spovedí a svätých prijímaní. Na druhý deň ráno o ôsmej slúži Vagač svätú omšu pri hlavnom oltári. O desiatej mal Bokor spievanú svätú omšu a Vagač zasa kázeň o sviatku Narodenia Panny Márie.Je 8. september 1924, sviatok Narodenia Panny Márie a v Šaštíne sa rodí nové saleziánske dielo. Po svätej omši a skromnom obede v susednom hostinci, sadá si Vagač k stolu a píše hlavnému predstavenému don Filipovi Rinaldimu o radostných udalostiach v Šaštíne. Ešte napíše Hlavnej kapitule do Turína a nakoniec aj predstaveným a chlapcom do ústavu v Perosa Argentina v Taliansku. Celý naradostený im oznamuje, že novéna za saleziánske dielo v Šaštíne sa vydarila a hneď zajtra začnú chystať pre nich miesto. Objednajú vo Veľkej Bytči 50 železných postelí a tunajším stolárom nechajú vyhotoviť stoly, lavice a iný potrebný nábytok. Do zimy bude potrebné kúpiť, alebo zohnať aj koberce, periny, vankúše, vlastne všetko, lebo okrem strechy nad hlavou a zopár kusov nábytku nemajú nič.
