Práca saleziánov medzi mládežou bola známa a uznávaná aj v najvyšších spoločenských kruhoch. Začiatkom júla navštívil saleziánsky ústav v Michalovciach sám prezident Slovenskej republiky Dr.Tiso. V jeho sprievode išiel prešovský biskup Dr.Jozef Čársky, ministri Fritz, Medrický a Stano, zástupcovia armády, župan Dudáš a poslanec Dr.Huťa. Hoci to bola súkromná návšteva, ľud sa o nej dozvedel a prišiel vo veľkých húfoch do saleziánskeho ústavu. V ústave prezidenta privítal direktor don Jančovič. Po svätej omši, ktorú slúžil pán prezident s príkladnou zbožnosťou a po skromných raňajkách, sa všetci odobrali na cyrilometodejskú slávnosť. Slávnostnú svätú omšu celebroval biskup Dr.Pavol Gojdič. Po nej bolo na námestí zhromaždenie, na ktorom predniesol Tiso 40 tisícovému zástupu významné posolstvo o jednote katolíkov obojeho rítu. Vo svojom príhovore zdôraznil, čo spája všetkých Slovákov:- Spojivom týchto dvoch podstatne nerozdielnych zložiek národa je myšlienka cyrilometodejská.Začiatkom júla bol na Slovensku založená Slovenská akadémia vied a umení. Bola to najvyššia kultúrna ustanovizňa a jej úlohou bolo zastrešiť všetky školy a iniciatívy na vyššie kultúrne povznesenie národa. Táto akadémia mala tri odbory: duchovnovedný, prírodovedecký a umelecký. Zo Slovenska sa stávala krajina s vyspelou kultúrnou úrovňou školstva. Prorektorom akadémie sa stal prezident Dr.Tiso, ktorý veľmi dobre vedel, že s kultúrnou vyspelosťou rastie celková vyspelosť národa.Dr.Tiso bol aj napriek svojim antisemistickým názorom ako prezident veľmi obľúbený tiež preto, lebo si našiel čas na to, aby sa porozprával aj s jednoduchými ľuďmi a s mládežou. V polovici augusta pán prezident navštívil tábor HM v Ľubovni v sprievode ministra národnej obrany generála Čatloša. Pri večeri, ktorú mali v Kolárovom dome im posedenie spríjemnil spevokol saleziánskych spevákov z Trnavy pod vedením don Strečanského.Na druhý deň pred odchodom z tábora odslúžil Dr.Tiso pre všetkých svätú omšu. Po nej sa vydal do Ružomberka aj so spevákmi, ktorých viezli na vojenských autách. Pri príchode do Ružomberka ich na námestí čakalo nastúpené vojsko, HG a HM. Do mauzólea išiel iba pán prezident spolu s generálom Čatlošom, položil tam veniec a zotrval v tichej modlitbe. Speváci zatiaľ spievali trojhlasný chorál. Pán prezident a generál Čatloš boli vďační spevákom za ich pomoc a po slávnosti sa dali v ich strede aj vyfotografovať. Na spiatočnej ceste sa všetci zastavili ešte v Černovej, kde mali pietnú spomienku na padlých hrdinov. Vodca a prezident Dr.Tiso napísal spevákom na rozlúčku do pamätníka tieto slová:- Spievajte len veselo, rozveseľujte spevom k šľachetnosti a dobrej nálade.Veľký význam pre spoznanie diela a spôsobu práce saleziánov mal životopis don Bosca od P.Albertiho, ktorý preložil do slovenčiny katolícky spisovateľ Jur Koza Matejov, ktorý bol známy svojimi duchaplnými a hodnotnými článkami. K životopisu, ktorý bol vydaný pred Vianocami v náklade 6000 kusov, pridal niektoré údaje o saleziánoch na Slovensku. V úvode o tomto životopise hovorí:- Ťažko si viem predstaviť človeka, ktorý by ho začal čítať a nedočítal. A ešte ťažšie si predstavujem toho, kto by ho prečítal a ostal nevercom. Lebo celý život don Bosca je krásnou apológiou viery, kde krok za krokom očividne vidíme Božiu ruku, ktorá spolupracuje s don Boscom.Slovenská verejnosť sa o don Boscovom diele mohla dozvedieť aj z rozhlasu. Slovenský rozhlas 27.augusta vysielal o 20:00 životopisné pásmo o svätom Jánovi Boscovi. Pútavé prepletanie najvýznamnejších udalostí zo svätcovho života a ich podfarbovanie hudobnými vsuvkami pôsobili príjemne a zbavili pásmo zvyčajnej šablónovitosti. Pásmo sa začínalo uchvacujúcou slávnosťou don Boscovho svätorečenia, ktorá bola vynikajúco napodobnená. Pásmo zostavil po dôkladnom štúdiu don Boscovho životopisu známy autor podobných pásiem Dr.Faguľa. Účinkovali v ňom členovia Národného divadla v Bratislave. Réžiu mal R.Reiman.Leto väčšina mladých saleziánov prežila pod stanmi. Saleziáni poriadali vlastné tábory, pomohli však aj v iných organizáciách. V lete 1942 požiadalo hlavné veliteľstvo HM inšpektora don Bokora o duchovnú správu v letných táboroch. On im dal k dispozícii osem kňazov, ktorí konali túto službu na rozličných miestach Republiky.Jednotlivé saleziánske domy sa snažili medzi sebou udržiavať živé vzťahy. Don Dermek toto leto zobral skupinu chlapcov z bratislavského oratória a navštívil s nimi ústav v Trnave a Žiline. Výlet býval spojený s nejakým kultúrnym vystúpením a nechýbali ani túry slovenskou prírodou. V okolí Žiliny si prezreli Súľovské skaly, Šútovský vodopád a zablúdili aj do Višňového, kde sa konala púť. Direktor don Šebela vďačne ubytoval túto skupinu a keď zistil, že sa im tam veľmi páči, dovolil im predĺžiť tento prázdninový pobyt o dva dni.Na začiatok školského roka sa v mnohých mestách konalo Veni sancte pre študentov všetkých škôl. Začiatkom septembra sa v Bratislave na Miletičovej konalo pre vyše 4 000 žiakov. Boli tam žiaci nielen z ľudových, meštianskych a stredných škôl, ale aj z učiteľských akadémií a z učňovských škôl.S veľkým úspechom sa stretla začiatkom septembra na Miletičovej púť do Mariánky, ktorej sa zúčastnilo vyše 800 účastníkov z farnosti. Saleziánov tešilo najmä to, že na nej bolo veľa mladých.Po prázdninách došli všetci oddýchnutí a už rozmýšľali o nových aktivitách. Saleziáni v Trnave spolu so svojimi študentmi a klerikmi pripravili veľkú saleziánsku výstavu, ktorá bola otvorená v polovici septembra za účasti miestneho kléru a trvala dva týždne. Výstava bola umiestnená v miestnostiach na dvoch poschodiach a bola otvorená predpoludním na tri hodiny a rovnaký čas aj popoludní. Boli tam ukážky z katechézy, fotografie z rozličných slávností, športových akcií, akcií HM. Väčšina sa týkala činnosti trnavského ústavu, ale boli tam aj materiály z práce celej inšpektórie aj z výchovnej práce saleziánov na celom svete. Zvlášť zaujímavá bola časť venovaná misiám. Túto výstavu navštívilo počas dvoch týždňov okolo 15 000 osôb.
