Na veľkú noc sa obyvateľom Trnávky páčilo striedanie stráži pri Božom hrobe. Striedali sa tam pážatá, miništranti, gardisti v uniformách, haémisti v rovnošate a gardistky v závojoch. Aj na slávnosť Vzkriesenia bol pripravený veľkolepý sprievod, ale pre prísne zatmenie boli sprievody na celom Slovensku zakázané.Bola to zvláštna doba. Šport a kultúra akoby sa nezaobišli bez rovnošiat, nástupov a pochodovania. Saleziáni by to so slovenskou mládežou vedeli aj bez toho, a ich diela by určite rástli počtom a kvalitou. Viacerí nesúhlasili s tým, aby ich mládež nosila jednotné uniformy a pochodovala, nemali však na výber. Museli byť začlenení do radov Hlinkovej mládeže.Tieto občasné zákazy zatmenia boli vtedy našťastie jedným z mála posolstiev o vojne, ktorá zúrila vo svete. Inak Veľká noc prebehla pokojne a na Trnávke im pribudla aj radosť z príchodu nového spolubrata. Po dlhých útrapách na misiách sa do vlasti vrátil don Sivák, ktorý pracoval v Afrike v Alžírsku.Činnosť HM bola vtedy veľmi živá vo viacerých oblastiach športu a kultúry. Koncom apríla sa oratoriáni zo Žiliny zapojili do okresných pretekov v behu na 3km. Boli to dobrí bežci, pretože beh vyhrali a získali putovný pohár veliteľstva HM v Žiline a pamätnú plaketu.Saleziáni našli v mnohých mestách pochopenie a podporu aj na mestských úradoch. Keď boli direktori z Miletičovej a Trnávky gratulovať k meninám hlavnému mešťanostovi Dr.Belovi Kováčovi, nezabudli sa mu poďakovať za dar, ktorý dostali saleziáni od mesta. Jednalo sa o pozemok o rozlohe 1700m2, ktorý predtým patril mestu. Saleziáni mali zaň zaplatiť 3000 Sk, no táto suma mala byť neskôr vrátená v podobe mimoriadnej podpory na štadióne.Mestský úrad dobre vedel, že štadión neostane bez využitia. Hneď na jar bolo na Trnávke utvorených 7 jedenástok, ktoré sa každý týždeň stretávali na zápasoch. Vďaka futbalu sa podarilo pritiahnuť viacerých chlapcov do kostola i do družín. Šport nebol len prostriedkom na vybitie energie, ale slúžil k tomu, aby čím viacerí mladí ľudia využili svoj čas na niečo užitočné.Saleziáni sa vždy usilovali o to, aby sa všetky sviatky a významné udalosti oslavovali s určitou veľkoleposťou. Bola to výborná možnosť na to, aby sa stretlo celé spoločenstvo. Takéto oslavy prinášali radosť a zaháňali jednotvárnosť a monotónnosť pravidelnej činnosti.V polovici mája bratislavskí saleziáni zorganizovali veľkolepú púť do Šaštína, na ktorej bolo vyše 500 účastníkov.Pre všetkých bol objednaný mimoriadny vlak, ktorý všade vzbudzoval pozornosť svojou výzdobou a veselým spevom. Pre všetkých to bol zážitok, ktorý si natrvalo zapísali do pamäti.V Trnave sa saleziáni postarali o to, aby sa sviatok blahoslavenaj Márie Mazarelovej oslávil ako jeden z veľkých sviatkov. K oslave tohto sviatku sa pričinila aj komunita Dcér Pomocnice kresťanov. Oslava sviatku začala trojdňovou pobožnosťou, v ktorej bola priblížená osobnosť tejto veľkej ženy.V roku 1941 sa skoro celý máj niesol v znamení osláv. Vo veľkej sále Reduty v Bratislave bola usporiadaná slávnostná akadémia z príležitosti 50.výročia vydania encykliky Leva XIII. o robotníckej otázke "Rerum novarum". Na akadémii sa zúčastnili prezident Dr.Tiso, predseda Snemu Dr.Sokol, ministri, zástupca svätej Stolice Burzio, svätiaci biskup Buzalka a veľký počet bratislavských robotníkov. Po prejave tajomníka-poslanca Čavojského nasledoval prejav profesora bohosloveckej fakulty Dr.Salatňaya, vystupovali mnohí umelci aj chlapci z Trnavy. Slávnostná akadémia bola zakončená štátnou hymnou, ktorú spieval svoradovský akademický spevokol a pápežskou hymnou, ktorú zaspievali saleziánski chlapci biskupského gymnázia z Trnavy.Na druhú májovú nedeľu bol v Šaštíne deň Hlinkovej mládeže. V predvečer slávnosti HMisti a HMistky pristúpili k svätej spovedi. V nedeľu ráno začali slávnosti pochodom čiat s hudbou po meste. O ôsmej pristúpili k svätému prijímaniu a potom boli spoločné raňajky. Po príchode HM zo Senice a z Bratislavy mal don Hlubík, ktorý bol duchovným radcom HM z Trnavy, bohoslužby s kázňou. O pol druhej popoludní bol nástup a prišiel hlavný veliteľ HG Alojz Macek. Nastúpených pozdravil rezkým a veliteľským pozdravom "Na stráž!" a vošiel do chrámu pokloniť sa Patrónke slovenského štátu. Potom bola prehliadka, v trojstupoch prepochodovalo pred ním poldruha tisíca mladých. Po prehliadke nasledoval telocvičný program na ihrisku HG. Na záver tohto programu hlavný veliteľ vyjadril hlavnú myšlienku stretnutia takto:- Nie slová chceme, nie gestá, ale skutky! Lebo náš cieľ je byť hrdinami pre Boha a pre národ! Na stráž!Deň osláv ukončil krátkym prejavom don Cíferský z Bratislavy, ktorý bol župným duchovným radcom. Po bohatom programe sa na konci zaspievala pieseň "Kto za pravdu horí" a Hlinkova mládež sa rozišla do svojich domov.Veľkým povzbudením pre mladých, ale aj pre starších bolo to, keď sa dozvedeli o tom, že aj význační činitelia verejného života sa vo svojom živote usilujú žiť podľa kresťanských zásad. Koncom mája prišiel do Šaštína na súkromnú púť minister dopravy Július Stano so svojou manželkou. Direktor don Vizváry ich privítal s radosťou. Zaujímali sa aj o život v ústave a zastavili sa aj medzi chlapcami. Všetkým zvlášť utkveli v pamäti slová, ktoré povedala pánu ministrovi jeho žena:- Ty pracuješ hlavou a ja ti pomáham modlitbou!Na Trnávke sa zasa vďaka pomoci ministerského predsedu Dr.Vojtecha Tuku a jeho manželky podarilo saleziánom ošatiť 100 pvoprijímajúcich detí. Boli to deti z chudobných rodín.
