Veľmi pekne sa tiež vydarila slávnosť prvého svätého prijímania. Od biskupa si saleziáni vybavili výnimku, aby mohli mať pre deti svätú omšu vonku. Na svätom prijímaní bolo vyše 200 detí a ich spev počas svätej omše sa rozliehal po celej Trnávke.Už aj Žilina sa ozvala, že by mali tiež radi saleziánsky ústav. Najväčšie zásluhy na oboznámení žilinčanov so saleziánskym dielom mal prelát Tomaš Ružička. Ten koncom júna pozval saleziánov, aby prišli predstaviť svoje dielo. Oni jeho pozvanie radi prijali a 28.júna v Žiline zastali dva autobusy plné veselého spevu. Jeden autobus doviezol z Fryštáku chovancov aj s kapelou a druhý z Moravskej Ostravy saleziánskych klerikov. Všetci sa zapojili do veľkého viactisícového sprievodu, ktorý sa vytvoril. Sprievod išiel od budatínskeho mosta a končil v kostole Milosrdných sestier na námestí Slobody, kde bolo požehnanie. Po dobrom obede bolo v katolíckom dome predstavenie pre deti, o šiestej hodine slávnostné vešpery a o ôsmej večer slávnostná akadémia. Po spevoch a operete "Zlatý kvet boha Višnu" oboznámil don Sersen prítomných so životom a dielom don Bosca. Vysoko ocenil zásluhy preláta Tomáša Ružičku ako veľkého iniciátora, organizátora a dobrodincu rodiaceho sa saleziánskeho diela v Žiline. Celá táto veľká akcia skončila na druhý deň pontifikálnou svätou omšou, ktorú mal prelát Ružička, kázal don Sersen a spievali na nej saleziánski klerici. Poobede po litániách sa dva autobusy plné radostného spevu a hudby vrátili naspäť do svojich domov. Začiatkom júla do oratória na Miletičovej zavítal kardinál Kašpar, pražský arcibiskup. Pri vchode do kaplnky ho privítal jeden z oratoriánov, jeden vojak v mene katolíckych vojakov a zástupca predstaveného ústavu. Kardinál sa potešil radostnej atmosfére ktorá tam vládla a po privítaní svoju radosť vyjadril slovami: - Mám veľkú radosť, že čoskoro prídu saleziáni aj k nám do Prahy a budú zachraňovať našu mládež. Ústav don Boscov je pre každé mesto ozajstné požehnanie Božie. Rodičia vážte si to veľmi. Posielajte sem radi svojich synov. A vy, drahé dietky, milujte toto oratórium. Nech je vaším opravdivým domovom. Veď tu dostávate opravdivú kresťanskú výchovu. Požehnávam z celého srdca saleziánsky ústav a všetkých, čo ho navštevujú. Všetkých si získal svojím prístupom natoľko, že pri odchode sa len horko-ťažko dostal k autu. Na druhý deň pokračoval v ceste domov a zastavil sa aj vo Svätom Benediku, kde sa mu tiež dostalo veľmi srdečného privítania. Saleziáni nikdy nazabúdajú na svojich dobrodincov. Posledný júlový deň v roku 1936 zomrel trnavský generálny vikár Msgr. Nečesálek, najväčší dobrodinca saleziánskeho diela. Bol to on, ktorý zavolal saleziánov do Šaštína, medzi ľudom bol obľúbený pre jeho skromnosť a apoštolskú horlivosť. Na pohrebe na svätoondrejskom cintoríne v Bratislave sa zúčastnili veľké zástupy ľudí. Saleziáni tam nemohli chýbať. Spolu s mládežou sa prišli poďakovať Bohu za všetko, čo im daroval rukami tohto človeka so širokým srdcom. Začiatkom augusta do ústavu na Miletičovej začali viac chodievať aj muži. Vtedy sa tam totiž konala posviacka kolkárne, ktorá bola určená pre mužov, mladíkov a vojakov združených v krúžku svätého don Bosca. Posvätil ju Dr.Sersen a uvítaciu reč povedal vedúci krúžku don Hlubík. Do tejto kolkárne mnohí muži chodievali hneď po práci, pretože bývala otvorená poobede od štvrtej do ôsmej. Vždy cez modlitby sa hra prerušila a všetci išli na požehnanie.
