Vtedy totiž začal silvestrovský futbalový turnaj, ktorý organizoval jeden z animátorov. Popoludní o druhej zasa bol turnaj v stolnom tenise. Medzitým Julka s deťmi pripravovala scénky na večerný program. O piatej sme mali svätú omšu, ktorou sme ďakovali za všetko, čo sme od Boha cez dobrých ľudí tento rok dostali. Uvedomili sme si, že toho bolo neúrekom a spomenuli sme si na všetkých, ktorí tento rok mali menej šťastný ako my.Hneď po svätej omši začal zábavný program, ktorý sme rozdelili na štyri časti. Najskôr bola diskotéka pre všetky deti zo sídliska. O pol ôsmej večer sme mali polhodinovú prestávku a od ôsmej do desiatej bola diskotéka pre tých, ktorí sa u nás ukážu aspoň raz za týždeň.Od pol jedenástej začala diskotéka s programom pre pravidelných, skalných návštevníkov klubu. Deti si podonášali z domu zákusky, chlebíčky a urobili si švédske stoly. Mladší chlapci si doniesli detské šampanské, ktoré som im už okolo jedenástej musel vystreliť. Pri chystaní stolov sa stala jedna milá príhoda...Jedno dievčatko, ktoré býva u babky, pretože rodičia nezvládajú vychovávať toľko detí, si na tanieriku prinieslo trochu kapusty a dva knedlíky. Babka jej nabalila z toho, čo doma mala. V niektorých rodinách sa žije naozaj ťažko...V nasledujúcom programe sa striedali scénky, tance a diskotéka. Zábavný program si deti chystali už dva týždne vopred. A tak sme mali možnosť vidieť tanček "malých cigánok", diskotanček, prišiel slon Džumbo, starší pripravili pekné, vtipné scénky a rôzne súťaže. Pri tanci "malých cigánok" mama jednej z maličkých tanečníčok vypustila aj niekoľo slzičiek radosti a hrdosti...Dvadsať minút pred polnocou sa všetci pobrali k svojim rodičom, aby v rodinnom kruhu oslávili príchod Nového roka. My sme takisto vyliezli hore do bytu a pri okne sledujúc košické ohňostroje, sme si pripili pohárom šampanského.Pol hodiny po polnoci program pokračoval. Okolo druhej nad ránom sa zdalo, že bude koniec, pretože deti polihovali na stoličkách. Julka však pre nich pripravila súťaž v hádaní z čoho je silvestrovská polievka. Táto súťaž spolu s kolom rómskych piesní ich však rozpáradila tak, že im to vydržalo až do pol štvrtej nad ránom.Niektorým mladým, ktorí sa k nám dobíjali, som musel vysvetliť, že teraz máme uzatvorenú spoločnosť pre deti, ktoré si to najviac zaslúžia. Musel som odolávať agrgumentom typu: A veríte v Boha, a to ste farár, keď nás tam nechcete pustiť? Odpovedal som im, že by som bol veľmi rád, keby si to aj oni mohli zaslúžiť aby mohli byť dnu a tiež som im pripomenul, že si musia zvyknúť na to, že tí, ktorí sa snažia sa majú lepšie ako tí, ktorým sa nič nechce. Takto to v živote chodí...Ráno o pol štvrtej sme ešte po sebe upratali miestnosť a ponáhľali sme sa do postele. Nikto z detí nebol opitý, niektorí starší po prvý krát zažili, že sa dá zabaviť aj bez alkoholu. Svätú omšu sme dali až na jedenástu, no niektoré deti vstali už o siedmej. O deviatej mali ísť vystupovať do Malej Idy so scénkou o narodení Ježiša popretkávanou rómskymi tancami. Mali ísť, ale nedostali sa tam...Ráno vstali, prišli do školy a po zľadovatelom chodníku sa aj s hudobnými nástrojmi šťastne dostali na autobusovú zastávku pred košickú Hypernovu. Chvíľku po deviatej sa k zastávke priblížil poloprázdny autobus, do ktorého by sa skupinka dvadsiatich detí bez problémov vmestila, a väčšina z nich by sedela. Julka mala od detí vyzbierané peniaze na lístok. Vodič autobusu však iba spomalil, a keď videl takú veľkú skupinu "cigánskych detí", pridal plyn a jednoducho odišiel preč.Ďalší autobus mal prísť až o hodinu, a tak sa smutné a rozčúlené deti vrátili naspäť do školy, kde počkali do jedenástej na začiatok svätej omše. Aj mňa takéto správanie šoféra rozčúlilo, aj keď po dva a pol roka na Luniku neprekvapilo. Julke som hovoril, že by bolo lepšie ísť na autobusovú stanicu do mesta a cestovať odtiaľ, lebo sa môže stať, že autobus im nezastaví. Presviedčala ma, že nechce od detí pýtať ďalších šesť korún na autobus do mesta, že takto to bude pre nich lacnejšie. Veľa vecí deťom platíme, no učíme ich, že aj oni sami musia prispieť.Škoda, že som to nedomyslel do dôsledkov. Nabudúce jej tých 120 korún na lístky do mesta dám, aby sa deti hneď v prvý deň Nového roka, nemuseli ubezpečiť o tom, že pre niektorých ľudí sú všetci iba obyčajnou "cigánskou zberbou". Viem, čo všetko si musia vytrpieť vodiči autobusov od rôznych pasažierov z nášho sídliska, len ich prosím, aby aj oni našli silu rozlišovať...
