Beneš sľúbil, že ak sa stane prezidentom, do roka budú mať Slováci právo rozhodovať si o svojich veciach. To isté tvrdil aj slovenský agrárnik Hodža, ktorý sa stal predsedom vlády. Hlinkovi odkázal: - Mám ctižiadosť za svojho života vyriešiť slovenský problém. Ak sa so mnou nebudete vedieť dohodnúť, s českým predsedom vlády sa nikdy nedohodnete. Len čo sa však Hodža dostal do Prahy, zistil že to s autonómiou nebude také jednoduché. Oveľa jednoduchšie je zapadnúť medzi českých politikov ako sa nejakou "nerozumnosťou" pripraviť o teplé miestečko. Nakoniec to dopadlo tak, že nič zo sľubovaného sa nesplnilo. Záujmy slovenských katolíkov v parlamente zastupovala vtedy Slovenská ľudová strana, na čele ktorej bol Andrej Hlinka. Vo voľbách v tomto roku však získali iba 22 z 300 mandátov. Táto strana bola vtedy iba v začiatkoch a katolícka verejnosť si k nim ešte nenašla cestu dôvery. Rovnaký počet mandátov získala Česko-slovenská strana lidová, ktorá hájila záujmy katolíkov v Čechách a na Morave. Každému Slovákovi takáto situácia bola nepríjemná. Zatiaľ sa s tým však nedalo nič robiť. Saleziáni to riešili tak, že pracovali na výchove mladých, ktorí by si dokázali vážiť skutočné hodnoty, medzi ktoré patrí aj sloboda druhého človeka. Na Vianoce 1935 sa predstavení v Šaštíne sa presťahovali do študentskej jedálne, aby prežili Vianoce so študentami. Po večeri až do polnočnej svätej omše v jedálni zaznievali spevy a koledy z jednotlivých končín Slovenska. Študenti gymnázia, ktorí boli vtedy všetci ašpirantmi, takto prežili Vianoce ako jedna veľká rodina. Aj keď práce medzi slovenskou mládežou je dosť, predsa v tomto roku odchádzajú štyria saleziáni tam, kde je potreba ohlasovateľov ešte väčšia. Novokňaz Andrej Šoltýs z Mokroluhu pri Bardejove a klerik Cyril Talapka z Tepličky pri Žiline odchádzajú do Brazílie. Klerik Andrej Goga z Chrabrian odišiel do Venezuely a koadjútor Alojz Oravec z Brezolúp pri Bánovciach bol poslaný do Číny. Slovenská inšpektória za tento dar Cirkvi pociťuje aj štedrosť Boha, ktorý sa v štedrosti nedá zahanbiť. Táto štedrosť sa odráža na počte povolaní. V roku 1935 slovenskí saleziáni majú vyše 25 bohoslovcov, ktorí študujú v Ríme, Turíne a v Ľubľane. Slovenská mládež by potrebovala, keby medzi nimi pracovali aj saleziánky - Dcéry Panny Márie Pomocnice. Je ich však ešte málo a aj z toho mála ubúda. V roku 1935 si Pán jednu z nich, Annu Šoltýsovú z Mokroluhu pri Bardejove, povolal k sebe. Pracovala v Poľsku, bola ešte mladá a mohla urobiť veľa dobra medzi mládežou. Boh to zariadil tak, že nebude pracovať na zemi, ale bude sa starať o to, aby v nebi vyprosovala milosti pre svoje sestry.
