"Nemecko obsadí české krajiny, ale nemá záujem o územie východne od Karpát. Je mu ľahostajné, čo sa tam stane. Otázka znie, či si Slovensko želá nezávislú existenciu, alebo nie. On nechce od Slovenska nič... (ale) chcel by počuť, čo si Slováci skutočne želajú. Nechce, aby mu Maďari robili výčitky, že udržuje pri živote niečo, čo samo nechce žiť... Už sa bol vyjadril, že ak Slovensko chce byť samostatné, on mu poskytne podporu, dokonca i záruku v tomto smere. Svoj sľub dodrží v prípade, že sa Slovensko jasne osvedčí, že chce byť samostatné. Ak bude váhať, alebo ak odmietne odlúčiť sa od Prahy, tak potom on prenechá osud Slovenska udalostiam, za ktoré už nebude zodpovedný."Po tomto vysvetlení prečítal Tisovi telegram o pochode maďarských vojsk k slovenským hraniciam.Tiso videl, že tu je potrebné rýchlo konať, a preto hneď po rozhovore s Hitlerom telefonoval prezidentovi Háchovi, aby zvolal zasadnutie Slovenského národného snemu na 14.marca. S tou istou žiadosťou sa obrátil na Háchu aj predseda vlády Sidor.Tiso spolu s Ďurčanským rovno z Berlína išli na zasadanie Slovenského snemu. Dr.Tiso tu predniesol referát z návštevy a zakončil ho výzvou:- Slávny snem! Skladám tu pred vami sucho zhrnutý materiál svojej berlínskej návštevy, ktorý ste si tu vypočuli a prosím vás, uvažujte, rozhodujte!Všetci sa jasne vyslovili o tom, že byť je viac ako nebyť, a že samostatnosť i keď sa rodí za mimoriadnych okolností je nekonečne viacej, ako rozdelenie Slovenska medzi jeho susedov. Všetci členovia si dobre uvedomovali, že nijaké rozhodnutie slovenského snemu nemohlo zachrániť Č-SR pred zánikom, ani české krajiny pred nemeckým protektorátom. Bolo možné vybrať si alebo zánik, alebo samostatnosť. Snem si vybral samostatnosť a v srdci Európy začal svoju existenciu Slovenský štát.Utvorila sa aj nová slovenská vláda na čele s prezidentom Dr. Jozefom Tisom. Podpredsedom vlády sa stal Dr. V.Tuka a ministri boli: F.Ďurčanský, K.Sidor, M.Pružinský, J.Sivák, G.Fritz, G.Medrický, J.Stano, a F.Čatloš. Ministerstvo zahraničia ešte v ten istý deň poslalo telegramy takmer všetkým štátom sveta s oznamom, že vznikol Slovenský štát, má svoju vládu a prosí o medzinárodné uznanie.Keby sme nevyhlásili samostatnosť, boli by sme začlenení do Maďarska. Dopadli by sme ako Podkarpatská Rus, ktorá bola v ten rok pripojená k Maďarsku. O rok neskôr si Maďari pripojili ešte aj časť Sedmohradska, v ktorej žili obyvatelia s maďarskou národnosťou.Hneď po vzniku štátu uvažovala vláda o tom, s kým vstúpiť do spojenectva. Od komunistického Ruska sa nedalo čakať nič dobré. Svoje zlé skúsenosti sme mali aj s Maďarskom a Poľskom. V Čechách a na Morave bol utvorený protektorát. Ak sme si chceli zachrániť svoju existenciu, bola tu iba jediná možnosť - poprosiť o ochranu toho, ktorý by nás mohol napadnúť a zničiť zo všetkých susedov ako prvý.Dr.Tiso teda v mene vlády posiela 15.marca telegram ríšskemu kancelárovi s takýmto znením:- Slovenský štát, v pevnej dôvere vo Vás, vodcu a kancelára Veľkonemeckej ríše, sa odporúča do Vašej ochrany. Slovenský štát Vás prosí, aby ste túto ochranu prevzali.Hitler odpovedal hneď nasledujúceho dňa:- Potvrdzujem príjem Vášho včerajšieho telegramu a týmto preberám ochranu Slovenského štátu.Irónia osudu? Jediný od nás nechcel územia, no neskôr nám vzal nám oveľa viac. Neviem, či existovalo vtedy aj iné riešenie, a nedokážem si predstaviť, čo by sa so Slovenskom stalo, keby Hitlerovu ponuku odmietli...Slovenský štát bol hneď od svojho vzniku uznaný viacerými štátmi za právoplatný štát. Náš štát uznalo najprv Poľsko, 16.marca Maďarsko a Nemecko. Krátko nato Taliansko, Švajčiarsko, Španielsko, Veľká Británia, Vatikán, Juhoslávia, v septembri 1939 Sovietsky zväz... Postupne to bolo 30 štátov z celkového počtu asi 50 vtedajších suverénnych štátov sveta.
