Po štyroch dňoch bola už armáda zoskupená a začal sa útok na Poľsko. Slovenskej republike nešlo o to, aby si rozšírila svoje územia. Útok bol vysvetľovaný tak, že si ideme vydobyť späť tie územia, ktoré sme pár mesiacov predtým museli dať Poliakom. Slováci nikdy netúžili po území, ktoré by im nepatrilo.Keď bol pán biskup Buzalka na audiencii u Pia XII., pápež sa ho ustarostene vypytoval na priebeh tejto vojny, a potom sa vyjadril čo si o tejto vojne myslí:- Jedno je však, čo nás naplňuje obavou, či za týchto okolností je prospešné, pre všetky eventuality v budúcnosti, že na takom zodpovednom štátnickom mieste stojí náš kňaz Dr.Tiso... V budúcnosti môže hnev ľudí za pohnutých udalostí preniesť zodpovednosť na kňazov, alebo na cirkev. Čo si o tom myslíte?" Buzalka odpovedal:- Obava Svätého Otca sa prirodzene vyskytla, alebo vyskytuje i u nás, keď o tom hovoríme. Ale napriek tomu vidíme, že on ako kňaz si to nikdy nažiadal, o to neusiloval, ale spontánnou vôľou národa dôverujúceho ešte kňazom bol požiadaný, alebo postavený do čela vlády ešte vlani v októbri 1938. A potom jeho pripravenosť, rozhľad a dokonalá osobná statočnosť a čistota mu dodávali autoritu, aká je dnes potrebná u vedúceho štátnika. Samozejme, bolo by lepšie, keby v čele stál čestný katolík - laik, u nás však vývoj išiel iným smerom. (Z výpovedi Dr.Buzalku v Tisovom procese, Čulen, kap.XIII/81)Všetkým veľmi záležalo na tom, aby sa toto nezmyselné vojnové besnenie ukončilo čím skôr. Hlinkova mládež Slovenska mala nariadené z veliteľstva, aby sväté prijímanie v nedeľu 17. septembra obetovla za bojovníkov na frontách, aby sa čím skôr vrátili domov. Mnohí z nich mali na fronte otcov, alebo starších bratov.V tú istú nedeľu vpadli do Poľska od východu sovieti. Stalin mal dohodnuté s Hitlerom, že si Poľsko rozdelia napoly. Pod touto zámienkou boli k sovietskemu Rusku pričlenené aj pobaltské republiky. Sovietom sa takto otvorili nové územia, na ktorých mohli šíriť komunizmus. Sovietsky minister zahraničia V.M.Molotov boj o Poľsko popísal takto:- Stačil mocný a rýchly úder, najprv od nemeckej a potom od Červenej armády, aby z Poľska, z toho ošklivého nepodarka versailleskej Európy, neostal ani fľak.Koncom septembra Nemecko vrátilo Slovensku oblasti na Orave a Spiši, ktoré nám boli vzaté rok predtým. Slovenská vláda rázne odmietla robiť si nároky na územie v okolí Zakopaného, aj keď viedenskí Nemci a aj iní "priatelia Slovenska" na to naliehali.
