Na druhý deň prišlo veľa ľudí z okolia na slávnosť Božského Srdca, ktorá sa konala veľmi slávnostne. O 10. hodine bola pontifikálna sv.omša a po nej procesia, ktorej sa zúčastnilo vyše 13 000 ľudí. Po procesii bolo spoločné zasvätenie sa Božskému Srdcu. Týmto sa táto slávnosť však ešte neskončila. Popoludní bolo na dvore stretnutie katolíckej mládeže s pánom biskupom, kde si vypočuli príhovory, ale aj sami sa mohli prihovoriť. Celé sa to skončilo pápežskou hymnou a národnými hymnami. O necelý týždeň, 11.júna, Benedik znova ožil. Konal sa tu totiž Druhý deň dietok. Prišlo 700 detí s tridsiatimi učiteľkami. Sv.omšu celebroval archidiakon Rusko z Novej Bane, potom boli pre deti pripravené zábavy a hry. Mladí potrebujú niekoho, kto by im ukazoval správnu cestu. Keď túto cestu poznajú dokážu urobiť veľa nielen pre Cirkev, ale aj pre národ. Mnohých mladých trápilo, že Česi, ktorí nás zachránili spod maďarského poddanstva, nechcú dať slovenskému národu slobodu a možnosť rozhodovať si o svojich veciach. Koncom júna 1932 sa v Trenčianskych Tepliciach konal Zjazd mladej slovenskej inteligencie. Mladí ukázali, že aj oni vedia pozdvihnúť svoj hlas za spravodlivú vec podobne, ako to urobili ich otcovia v máji na valnom zhromaždení Matice slovenskej.Saleziáni videli tiež tieto potreby a snažili sa vychovávať mládež k tomu, aby za svoje práva bojovala čestnou cestou. Benedik obsadením domu bol ako stvorený na širšiu prácu s mládežou. Spolu s kňazmi bolo v dome vyše 70 obyvateľov. Koncom júla sa počet zvýšil o ďalších 22 chlapcov, ktorí tu nastúpili do noviciátu. Starší novici po desaťdňových exercíciách skladali svoje prvé sľuby do rúk don Wallanda. Na posilu komunity boli do Benedika pridelení don Horniak, ktorý prebral redakciu "Don Bosca" a prišiel aj don Stašo, ktorý dal svoje sily do pastorácie mládeže. Na sviatok sv.Cyrila a Metoda všetci obyvatelia kláštora v Benediku išli na púť do Banskej Štiavnice. Vo Vyhniach, kde mali spievanú sv.omšu ich uhostil dekan Pilárik s notárom Stuparičom a pánom učiteľom. Miestny majiteľ pivovaru, vidiac toľkú chasu ukonaných, daroval všetkým súdok piva. Jeden z novicov neskôr spomína na toto milé prijatie takto: "V Štiavnici večer sme hrali divadlo "Útočište", cez prestávky sme spievali zborové bačovské piesne. Po divadle, keď miestny farár Jankovič vylíčil svojim veriacim náš cieľ, rozobrali si nás Štiavničania do svojich domov a srdečne nás uhostili. Dámy, ktoré nám pripravili olovrant, sa od skromnosti ani neukázali. Na druhý deň nás za spev uhostili v Hodruši. Všade, kde sme boli, sme priťahovali za sebou húfy chlapcov."
