Aký je to dar? Svätá Stolica v Ríme im z moci, ktorú dal Kristus Petrovi, poskytne 400 dňové odpustky toľkokrát, koľkokrát si pri práci nábožne vzdychnú a okrem toho každý deň môžu raz získať plnomocné odpustky. Tento dar znamená pre saleziánsku rodinu veľmi veľa. Vďaka svätému Otcovi bude každý deň do všetkých saleziánskych domov prúdiť z neba rieka milostí a Božej pomoci. Túto milosť veľmi potrebujú aj naši saleziáni v Šaštíne. V jeseni roku 1925 ich čaká popri všetkých starostiach o školu a farnosť ešte ďaľšia starosť. Je potrebné pripraviť všetko k tomu, aby Valné zhromaždenie Spolku sv.Vojtecha, ktoré sa malo konať v Šaštíne, prebehlo bez problémov. Nebolo ľahké pripraviť podmienky pre 20 000 ľudí, ktorí sa zišli na toto zhromaždenie zo širokého okolia. Saleziáni sa však do tejto práce púšťajú s ochotou, lebo takto môžu poslúžiť cirkvi aj národu a majú tiež možnosť získať nových priaznivcov saleziánskeho diela medzi širšími vrstvami. A priaznivcov diela skutočne pribúda. Mnohí vidia dosah don Boscovho diela na Slovensku. Dobre vedia, že je potrebné, aby sa niekto staral o mládež a vychoval z nej dobrých kresťanov a statočných občanov vlasti.Slovenský národ potrebuje ľudí, ktorí sa neboja pravdy. V tomto čase si totiž národ čoraz viac uvedomuje, že dokáže o svojich veciach rozhodovať sám. Ukázali to aj voľby, ktoré prebehli v novembri 1925. V týchto voľbách tie strany, ktoré boli proti centralizmu s Čechmi, získali spolu 72% hlasov. Najviac z nich, až 32% získala Hlinkova strana. Slováci si chcú sami budovať svoj štát, a to na kresťanských základoch. Svätý Otec veľmi dobre vie, čo to znamená, keď štáty svoj pokrok budujú na Božích základoch. Neprestáva vyzývať svet, aby sa vrátil k pravým hodnotám. Veľmi mu záleží aj na krajinách, ktoré sa začínajú dvíhať k rozvoju. Tieto krajiny potrebujú ohlasovateľov Krista. Koncom februára 1926 preto vydáva encykliku "Rerum Ecclesiae gestarum" v ktorej kladie na srdce katolíkom, aby čoraz viac podporovali katolícke misie.Prvý školský rok v Šaštíne boli veru neľahké podmienky. Tieto podmienky sa však už na druhý rok výrazne zlepšili. Veľkú zásluhu na tom mal don Bokor, ktorého ustanovili za školského radcu. Zvýšila sa aj spokojnosť chlapcov. Úsilie don Bokora prinieslo aj prvé plody. V auguste 1926 odchádza zo Šaštína 15 mladíkov do noviciátu v Radne neďaľeko Ljubľane. Tam bol noviciát, ktorý sme mali spoločný s juhoslovanskými saleziánmi. Cez prázdniny v roku 1926 sa konečne podarilo ústavu vymôcť od štátu niektoré miestnosti z druhej čiastky bývalého paulínskeho kláštora a prenajať od lesnej správy osem iných miestností. Bola tu zariadená pekná študovňa pre 70 chovancov, 5 spální, každá po 20 vystrojených postelí, boli zariadené triedy, domáca nemocnica, salón, kde sa mohli učiť spev a hrať na hudobné nástroje a boli kúpené aj nové školské knihy. Ani o personál už nebolo núdze. Z Talianska a neskôr z Juhoslávie každoročne vychádzalo niekoľko klerikov, ktorí prichádzali na Slovensko prevádzať svoju trojročnú prax (asistenciu) pred teológiou. V tomto roku bol v Ríme vysvätený ďaľší kňaz, dp.František Sersen a neskôr každý rok pribudol jeden, alebo i viac nových kňazov. František Sersen, ktorý bol vysvätený 18.decembra 1926 v Ríme mal primície v Genzano di Roma. Na primíciách mu kázal don František Walland a miništrovali mu Karol Sersen, Ján Nádaský, Jozef Šimončič a Anton Vácval. Don Vagač, ktorý bol do Šaštína určený za farára, dobre vedel, že jeho povinnosťou okrem pastorácie je postarať sa o kostol. Do tejto práce sa pustil s dôverou, že Panna Mária si svoj pútnicky kostol vyzdobí sama. Najprv sa chcel postarať o to, aby chrám mal svoje zvony. Sám o tejto snahe rozpráva takto: "Od času vojny bol pútnický chrám v Šaštíne bez zvonov. Bol tu iba malý zvon, ktorý zastával všetky služby. Tento kostol bol dočasne farským pre Šaštín a filiálku Stráže. Začal som teda akciu na zvony medzi miestnymi veriacimi a pútnikmi po celom Slovensku. Poslal som výzvy na všetky katolícke farnosti s prosbou o príspevky na zveľadenie pútnického miesta Sedembolestnej. Neprešiel ani polrok 1926 a už sme objednávali 4 mohutné harmonické zvony na melódiu "Cis, Fis, Dis a Gis". Boli také veľké, že ich mohla vyhotoviť iba veľká firma Herold v Chomutove. Na posviacke, ktorú konal pán biskup Jantausch, boli prítomní aj ďaľší dvaja biskupi. Najmenší zvon darovali veriaci zo Stráží, väčší vyplatili veriaci zo Šaštína a ďaľšie dva najväčšie sa kúpili zo zbierok zbožných pútnikov a dobrodincov z celého Slovenska." Saleziáni si uctievajú Pannu Máriu pod titulom Pomocnica kresťanov. V Šaštíne však nemali ani jednu jej sochu. Panna Mária sa sama postarala a zabezpečila rukami dobrodincov všetko potrebné. Vďaka štedrosti rodiny Kontrikových z Ružomberka bola v tomto roku z Talianska privezená socha Panny Márie Pomocnice a bola umiestnená na bočnom oltári sv.Antona pustovníka. Neskôr po otvorení saleziánskeho diela v Bratislave bola táto socha prenesená na Miletičovú a na jej miesto bola postavená iná, menšia.
