Jeden klerik, ktorý sa volal Infant Rafael bol ťažko ranený, a tak ho hodili medzi mŕtvych. Tu sa prebral, ale nedal znať, že žije, aby sa neprezradil. Boľševickí vojaci zbadali, že ešte dýcha a preto ho chceli usmrtiť. Ale jeden nadhodil, že od toľkého krvácania i bez toho dokoná a nechali ho na pokoji. O polnoci, keď zberba spala, klerik vstal, išiel k rieke, umyl sa a vrátil sa do ústavu. Všetky domy v Španielsku, ktoré sú v rukách červených sú vyrabované a vypálené, podobne aj kostoly, z niektorých sú kasárne. Aj keď saleziáni na Slovensku ešte neboli napádaní komunistickou zberbou, mali nepriateľa, ktorý tiež nedovoľoval ľuďom, aby žili dôstojne. Tento nepriateľ sa volal sociálna bieda a vyhlásili mu vojnu. Pred sviatkom svätého Mikuláša dobrodinci v Bratislave urobili zbierku po domoch. Pýtali od ľudí niečo, čo by mohli obetovať pre chudobných. Zbierali peniaze, obuv, šaty, bielizeň... Dostali aj hračky a iné rozličné predmety, ktoré sa použili pri tombolách. Za peniaze sa nakúpila látka a pošili sa šaty, ktoré sa rozdali na vianočnej nádielke. Všetkých šiat bolo vyše tisíc kusov. Okrem nich pod vianočným stromčekom bolo vyše 2 000 balíčkov s cukrovinkami a orieškami. Niečo dostali na Mikuláša a niečo bude až na Vianoce. Keď sa všetky pripravené darčeky zhromaždili do jednej miestnosti, bola toho veru poriadna kopa. Pripravené darčeky sa stali jedným z exponátov výstavy v ústave. Vo vedľajšej miestnoti, bola výstava cirkevného umenia. Vynikala tu nádherná, asi 4 m vysoká socha Pomocnice kresťanov, ktorá mala byť umiestnená na hlavnom oltári nášho nádejného bratislavského kostola. V tretej miestnosti boli časopisy, štvrtú si upravili skauti. Boli predstavené aj misie, veď na misiách v roku 1936 bolo už vyše 40 slovenských saleziánov. V šiestej miestnosti bola výstava športu. Celá výstava ukazovala čo všetko dokážu ľudia dobrej vôle, ktorí spoja svoje sily. Výstava trvala od 1.decembra, kedy ju slávnostne otvoril pronotár Okánik, až do 15.decembra a navštívilo ju veľa ľudí nielen z Bratislavy, ale aj z okolia. Saleziáni dobre vedia, že nestačí len rozprávať o Božej láske, ale je potrebné ukázať ju praktickými skutkami. Na sviatok svätého Mikuláša sa na Miletičovej začalo veľké rozdávanie darčekov nielen pre deti, ale aj pre vojakov a dospelých. Nezabudli ani na ľudí z Trnávky, kde navštívili 400 rodín. Na vianočnej nádielke tam bolo ošatených 200 detí a 40 rodín dostalo múku a iné potraviny. Odkiaľ sa brali prostriedky na toľko darčekov? Vždy sa nájdu dobrodinci, ktorí sú ochotní podeliť sa s chudobnejšími, keď vidia konkrétny výsledok svojej pomoci. Na Slovensku je aj v iných mestách veľa biedy, a to nielen hmotnej, ale aj duchovnej. Je potrebné veľa ochotných, pracovitých rúk. Saleziáni sa s odvahou púšťajú do nových aktivít, pretože tých rúk pribúda. V roku 1936 v Ľubľane študuje jedenásť klerikov a okrem nich sú ešte ôsmi v Ríme a Turíne. Do vianočných sviatkov pokoja a radosti zaznievajú v tomto roku nepokojné správy z Mexika a Španielska. V Mexiku prenasledovanie kresťanov trvá už desiaty rok. V časoch prenasledovania tam zastrelili 7 000 katolíkov, 45 000 katolíkov uväznili a 300 000 ich poslali do vyhnanstva. Katolíci v Mexiku, ktorých bolo pätnásť miliónov, sa stávajú otrokmi bez práva. Ani v Španielsku to nevyzeralo lepšie. Počas občianskej vojny, ktorá trvala 30 mesiacov tam zahynulo veľa katolíkov. Pri jej hrôzach bolo popravených vyše desaťtisíc kňazov a dvanásti biskupi. Vyhorelo tam 160 kostolov a kláštorov. Diabol si poslúžil svojimi "červenými bratmi" a zničil všetko, čo rúcalo jeho ničivé plány. Pomoc poskytol aj generalissimus Stalin. Samozrejme nie iba tak, veď zlaté rezervy kráľovskej pokladnice škandálne skončili niekde v Moskve.Winston S. Churchill vo svojich pamätiach o vojne v Španielsku hovorí: "Komunisti, ktorí sa chopili moci, páchali hromadné chladnokrvné masakry politických protivníkov a bohatých ľudí. Sily podliehajúce generálovi Francovi im to potom vrátili aj s úrokmi. Prirodzene som nebol naklonený komunistom."Aj mnohí vojaci generála Franca sa správali rovnako zversky a ublížili mnohým nevinným ľuďom. V občianskej vojne často brat prestáva byť bratom. Bola to vnútorná vec Španielska, ktoré sa chcelo uchrániť pred "diktatúrou proletariátu" podporovanou komunistickými "bratmi" z iných krajín, aj z Československa. Francovo Šanielsko si aj napriek opakovaným výzvam Hitlera a Mussoliniho zachovalo počas 2. svetovej vojny neutralitu. Na východnú frontu do ZSSR bola vyslaná iba tzv. Modrá divízia dobrovoľníkov, ako oplátka za zverstvá, ktorých sa dopustili medzinárodné brigády v Španielsku počas občianskej vojny.
