Spravodlivosť bola skutočne veľmi potrebná, pretože sa čoraz viac hromadili prípady, ktoré svedčili o utláčaní ľudských práv. Fašisti sa nebáli robiť problémy každému, kto nesúhlasil s ich názormi. Začiatkom marca prišiel na Trnávku františkánsky páter gvardián, aby posvätil obrazy krížovej cesty. Pri stole rozprával o tom ako sú obmedzovaní františkáni v Petržalke, ktorá vtedy patrila Nemcom.Ešte v polovici februára sa Hitler zdôveril Tukovi, že české krajiny budú prechádzať novou krízou. O Slovensku mu povedal: Ak Slováci v čase tejto krízy vyhlásia svoju samostatnosť... budeme garantovať hranice Slovenska.Česi videli, že im začína prihárať, a tak sa usilovali Slovensko opäť dostať pod svoju kontrolu. Preto 9.marca predseda vlády Beran požiadal generála Eliáša, aby zosadil Tisovu vládu a na Slovensku bolo vyhlásené stanné právo. Bol to tzv. "Homolov puč", lebo ho vyhlásil veliteľ pozemného vojska na Slovensku so sídlom v Banskej Bystrici, generál Bedřich Homola.Na Slovensko vpadli českí vojaci a žandári a bleskovo obsadili všetky hlavné budovy, ktoré chceli mať pod kontrolou. Slováci vedeli, že proti tejto sile sa nemožno postaviť. Bratia Česi nám opäť chceli zobrať našu autonómiu. Po celom Slovensku sa rozliala vlna sklamania nad tým, že sme opäť pod Čechmi. Namiesto Tisovej vlády tam boli dosadení ľudia, ktorí sa usilovali zachrániť Československú republiku.Netreba však Čechov odsudzovať, pretože oni sa takýmto spôsobom chceli zachrániť pred zánikom. Už skoro mesiac bol v určitých kruhoch známy Hitlerov plán likvidácie ČSR. Skladal sa z troch akcií:1. obsadenie Podkarpatskej Ukrajiny Maďarmi2. vyhlásenie samostatnosti Slovenska3. pripojenie Česka a Moravy k Nemeckej ríšiČesi sa z posledných síl snažili zachrániť pred Nemcami svoju krajinu tým, že upevnia Československo. Tento štát však už mal určenú inú budúcnosť a prežíval posledné dni svojej existencie.
