O dva týždne nato, 25.apríla zasadal výbor pre výstavbu saleziánskeho kostola v Trnávke. Don Bokor na začiatku predniesol modlitbu a prečítal zápisnicu. Architektom už bolo za plány vyplatené 4 500 Kč. Materiál na kostol sa mal brať z miestnych tehliarní. Predseda pán Hliť navrhol, aby bol zostavený dopis na firmu Baťa s podpismi celého výboru, aby táto firma prispela na kostol, keďže celá Dornkappel berie u nej tovar. Boli tam aj mnohé praktické návrhy. Niekto navrhol urobiť zbierku na vidieku. Don Bokor na to odpovedal, že nateraz sa to nevyplatí, pretože sedliaci nie sú pri peniazoch. Lepšie bude urobiť ju až na jeseň. K práci na kostole budú prednostne braní tí z Dornkapple, ktorí sú zapísaní v sprostredkovateľni práce ako nezamestnaní. Don Bokor neskôr dbal na to, aby sa vyberali najmä otcovia viacdetných rodín. Celá porada dopadla dobre a zakončila sa modlitbou. So stavbou na Trnávke to vyzeralo zo dňa na deň lepšie a všetkým rástla nádej, že s mládežou to aj na tomto predmestí bude smerovať k lepšiemu. Do Trnavy saleziáni prišli iba nedávno, a už sú odtiaľ správy, že tam týždenne chodí do oratória asi 600-800 mladíkov. K dispozícii majú šesť veľkých miestností, kde je desať stolov na stolný tenis, dva biliardy, šachy a iné hry. O mesiac po druhej porade sa na Trnávke konala tretia porada výboru. Komisia z mesta poskytla na stavbu po prehliadke pozemku 2 500Kč. Projektanti ponúkli šesť projektov. Medzi najdrahším a najlacnejším bol rozdiel 70 000Kč. Kostol sa ešte len projektoval a už prichádzali do neho prvé dary od dobrodincov. Kanonik Kopernický daroval rúcha a kalich, bratislavský oltárny spolok poslal cibórium a omšovú knihu. Pred kostolmi po celej Bratislave sa predávali "tehličky" a veľmi pekne sa míňali. Všetky prípravy sa teda hýbali dopredu, netrvalo dlho a mohlo sa začať so stavbou. Aj popri starosti o stavbu sa nezabúdalo na to, že je potrebné venovať sa aj apoštolátu, ktorý je dôležitejší ako stavba. Koncom mája sa oratoriáni z Bratislavy vydali na púť do Trnavy. Tridsaťčlenná skupina sa tam vydala na bicykli a druhá skupina, ktorá bola päťkrát väčšia, cestovala vlakom. V Trnave sa všetkým na stanici dostalo veselého privítania od trnavských oratoriánov. Po svätej omši si spoločne prezreli mesto a prijal ich aj pán biskup Dr.Jantausch. Hneď na druhý deň po príchode späť do Bratislavy čakala na všetkých pekná slávnosť. Po celom svete sa vtedy totiž oslavovalo 80 rokov života Svätého Otca Pia XI. Všetci mu vyprosovali od Boha milosť, aby ho posilňoval v jeho namáhavej apoštolskej práci. Kde ide o pápeža, tu saleziáni nesmú chýbať. Aj novici zo Svätého Benedika využili pekné jarné počasie a vydali sa na výlet. Navštívili s don Stanom Veľkú Lehotu, kde ich uhostil farár J.Psársky. V Jedľových Kostoľanoch, kde má Psársky faru prenocovali a na druhý deň ich všetkých čakalo prekvapenie. Psársky im vymohol návštevu letného sídla prezidenta republiky v Topoľčiankach.
