Slávnosť začala veľkým sprievodom, ktorý išiel od farského kostola k stavenisku. V sprievode išiel pán biskup Čársky, šarišsko-zemplínsky župan Haššík, rehoľní aj diecézni kňazi a boli tu aj gréckokatolícki kňazi na čele s pápežským komorníkom Ottom.Na slávnostnej svätej omši kázal biskupský tajomník Lacko. Vo svojej kázni pripomenul potrebu práce s mládežou a vyzval všetkých, aby pomohli saleziánom vybudovať ústav. Zdôraznil, že stavba tohto diela nie je len v záujme cirkvi:- Prišiel tu aj reprezentant štátu pán župan Hašík, aby nám ukázal, že pomáhať synom don Bosca nás volá nielen Cirkev, ale aj štát.Pán inšpektor Bokor sa pri obede poďakoval pánu biskupovi za jeho podporu a pomoc pri začatí stavby ústavu. Pán biskup povedal, že rád prijíma saleziánov vo svojej diecéze a svoju nádej, že budú konať veľa dobra vyjadril slovami:- Ja si don Bosca predstavujem ako nášho Dr.Hlaváča, ktorému sa podarilo zachytiť týchto vynikajúcich laikov pre uskutočnenie nastávajúceho saleziánskeho diela.Dr.Hlaváč bol veľmi obľúbeným profesorom náboženstva na školách v Michalovciach, ktorý bol známy svojou horlivosťou a záujmom o tých najchudobnejších. Saleziáni v ňom našli veľkého priateľa a spolupracovníka na diele záchrany duší.Saleziáni sa vždy usilovali spolupracovať s každým, kto pracoval pre Cirkev. A tak kým jedna časť obyvateľov domu v Trnave cestovala do Michaloviec, druhá časť sa zúčastnila na jubilejných oslavách Spoločnosti Ježišovej v Trnave. Aj keď medzi saleziánmi a jezuitmi vždy bolo určité duchovné súperenie, ktoré niekedy prinášalo menšie napätia aj kvôli rozdielnemu štýlu práce, vedeli si vždy vzájomne pomôcť a tešiť sa z úspechu druhého.Cirkev bude vedieť práve vtedy pomôcť čím viacerým ľuďom, keď si každá rehoľa bude rozvíjať svoju duchovnosť a zároveň si bude vedieť vážiť duchovnosť iných rehôľ a hnutí, ktoré sú v Cirkvi darom Ducha Svätého.Saleziáni už dávnejšie pociťovali potrebu mať svoje Stanovy v slovenskom jazyku. Neustále totiž rástol počet tých bratov, pre ktorých bolo náročné zvládnuť taliančinu. A tak koncom septembra 1940 boli vytlačené "Stanovy a pravidlá pre domy Saleziánskej spoločnosti" v slovenčine. Bol to prvý slovenský preklad.
