
Dnes večer o 21:37 bude rok od jeho odchodu do večnosti. Odišiel tak pokojne, ako pokojne žil. Počas jeho pôsobenia veľakrát zaznela pravda o človeku, o jeho dôstojnosti a o najcennejšom dare od Boha - o slobode. O tomto dare otvorene pápež hovoril s najmocnejšími sveta aj v tých krajinách, kde nesloboda bola najmä najchudobnejším servírovaná častejšie ako chlieb.Mocným tohto sveta neprestal pripomínať, že celý svet, všetci, sme jedna ľudská rodina, a preto nemôžeme zabúdať na najbiednejších. Tí, ktorí mapovali jeho prejavy, tvrdia, že termín "ľudská dôstojnosť" používal častejšie ako Boh. Je to preto, lebo o Bohu sa dnes hovorí veľmi často, no menej často sa hovorí o tom, čo to znamená byť jeho deťmi.Bol prorokom, ktorý ohlasoval pravdu. Vhod i nevhod. Ešte ako biskup sa zastáva robotníkov a ako pápež má vždy čas pre stretnutia s najchudobnejšími tohto sveta. Neprestal nám pripomínať, že práve oni sú tým najväčším pokladom Cirkvi. Neprestal nám pripomínať, že človek je najbohatší vtedy, ak má bohaté srdce. Mal aj neprajníkov, no priateľov mal oveľa viac. Bolo to preto, lebo žil ako obilné zrnko. Spotreboval sa pre nás.Mali sme ťa radi a máme ťa radi. Bol si pre nás, a si pre nás, viac ako priateľ...