O pár okamihov už aj dopadali bomby na Nitru, takže chlapci ani nestačili odbehnúť do úkrytov. V zmätku sa roztratili po všetkých miestnostiach nášho pomerne malého domu. Nastalo nemilosrdné kobercové bombardovanie. V najbližšom okruhu okolo nás vybuchlo do 20 bômb, ale vďaka Bohu, v ústave sa nikomu nič nestalo. Keď zaznela siréna, niekoľko chlapcov na nešťastie vybehlo pred bombardovaním na ulicu. Asi 100m od ústavu zasiahla a na mieste usmrtila črepina z bomby nášho vzorného oratoriána Paľka Gála, žiaka VI.triedy gymnázia. Ústav sám utrpel značné poškodenia. Jeden krajný múr od zeme až po strechu prevalil účinok bomby, ktorá úplne zrovnala so zemou susedný jednoposchodový dom. Pri tomto plnom zásahu by bol zahynul i kazateľ DC, keby nebol v poslednom okamihu vybehol z hosťovskej izby. Okná sme mali všetky porozbíjané a strecha bola všade prederavená. Celý dom sa nebezpečne dopraskal a vyzeral ako roztrasený. (čSZ 3-6,46,39)V Žiline koniec vojny dopadol lepšie: "Ak niektoré mesto, tak Žilina musí mimoriadne ďakovať Matke Božej za jej ochranu, že sa front prevalil ponad mesto bez strát na životoch a bez väčšej hmotnej škody. Pri blízkom Strečne, vo Varínskej doline a najmä na hore Polom sa prudko bojovalo. V Žiline, najmä v blízkosti ústavu sa zasa robili veľké obranné prípravy, čo naznačovalo, že mesto čakajú veľké skúšky a že ako posledné slovenské mesto bude azda vojnou najkrvavejšie poznačené. No v plánoch prozreteľnosti Božej to bolo ináč zaznačené. V noci z 29. na 30.apríla nemecké bojové jednotky nebadane opustili Žilinu, a tak mesto bez jediného výstrelu a padlo do rúk československej brigády. Bol to výsledok stratégie, alebo ochrany Božej? Veriaci žilinčania sú presvedčení o tom poslednom. Preto aj na májových pobožnostiach prelát Ružička pripomenul, že sľúbený kostol musí byť najväčší kostol mesta Žiliny, aby veľkosť kostola veľkosti našej vďaky." (čSZ júl-okt46,68)Celé vojnové besnenie viedlo mnohých ľudí k zamysleniu sa nad potrebou vytvorenia organizácie, ktorá by mala potrebnú autoritu pri presadzovaní mierových riešení sporov na celom svete. Z toho dôvodu ešte pred koncom vojny v apríli 1945 vzniká Organizácia spojených národov. Koncom apríla front v Šaštíne prešiel. Vracajú sa naspäť bohoslovci zo svojich úkrytov po okolitých dedinách. Všetci sú zdraví. Aj novici sa vrátili po niekoľkotýždennom pobyte na Hrabovci. Saleziánom dochádzajú správy od chovancov a všetci sú živí a zdraví. Panna Mária a svätý Ján Bosco ochraňovali svoje deti. Ani z radov saleziánov, ani z radov chovancov nemali nijakú obeť na živote. (čSZ júl-okt46,65)Dňa 8. mája 1945 sa konečne nezmyselná vojna skončila. Nemci sa vzdali odporu a Nemecko kapitulovalo. V Druhej svetovej vojne bolo v koncentračných táboroch zavraždených 11 miliónov väzňov, odporcov režimu, členov podrobených národov a najmä Židov. Protižidovskú náladu začína striedať protinemecká a aj z územia Slovenska v tom období začínajú vysťahovávať Nemcov. Nielen vojakov, ale aj mnohé nemecké rodiny, ktoré nesúhlasili s tým, čo nemecký národ pod taktovkou Hitlera a jeho prisluhovačov napáchal počas vojny. Spolu s nimi boli vysťahovaní aj mnohí Maďari a príslušníci iných národov. (ŠŠ,698)Na Kapituláciu v Šaštíne vyzváňali zvony. Bolo to po prvý raz od 7.apríla. Kostol bol preplnený, hrala dychovka chovancov. Májové púte tento rok však neboli. Ľudia boli ešte príliš vystrašení a plní akejsi neistoty. Keď nemusia, nevychádzajú zo svojich príbytkov. Cestovanie je tiež veľmi problematické. (čSZ júl-okt46,66)Po období ničenia prichádza obdobie budovania. Svätý Otec Pius XII. vo svojom rozhlasovom posolstve upozornil svet na jeho dôležité úlohy: "Vojna nakopila v ohromnom chaose hŕbu trosiek, trosiek hmotných, trosiek mravných, akých nepoznalo ľudské pokolenie počas celej svojej histórie. Teraz treba svet prebudovať." (ŠŠ,700)Obnovila sa Československá republika. Z dvanástich miliónov obyvateľov mala 9 a pol milióna katolíkov, 19 biskupov, 6 000 diecéznych kňazov. V 13 seminároch bolo 887 bohoslovcov. V 258 mužských kláštoroch bolo 2000 rehoľných kňazov a v 750 ženských kláštoroch bolo 10500 sestričiek. (ŠŠ,703)Tragédie vojny ešte úplne neskončili. Po tragégii Židov na našom území začína iná tragédia. Dňa 12.mája Beneš v Brne povedal: "... náš zbesilý sused si vytvoril situáciu, ktorej dôsledky stihnú celé jeho dnešné i budúce generácie, ponesú ich ako zaslúžený a plne mu náležajúci trest... Povedali sme si, že nemecký problém v republike musíme definitívne vylikvidovať." (Vaško I,29)O štyri dni nato sa ukázalo, kto bude ďalším "nepriateľom štátu". Dňa 16.mája na Slovensku boli zoštátnené cirkevné školy. Toto rámcové opatrenie zo 6.septembra 44 SNR potvrdila, rozšírila a konkretizovala nariadením č.34/1945. (Vaško I,177)Po príchode do Prahy podpísal Beneš dekrét, ktorým bol zabavený majetok Nemcom, Maďarom a kolaborantom a bol daný pod národnú správu. (Vaško I,28)Na prvom povojnovom zhromaždení národno-socialistickej strany v pražskej Lucerne zazneli slová: "... musíme začať s vyháňaním Nemcov z našich zemí ihneď, okamžite, všetkými spôsobmi, pred ničím sa nesmieme zaraziť a zaváhať... Medzi nami nemôžu Nemci viac žiť a chodiť, pretože po práve nadobudnutej krvavej a bolestnej skutočnosti by sme si nemohli byť istí, že medzi nami nechodia vrahovia. (Svobodné slovo, 19.5.1945)
