Direktor don Šimončič chystal list, v ktorom mali byť rodičia varovaní pred tým, aby na toto neslušné divadlo neposielali svoje deti. Tento list mal byť čítaný na svätých omšiach. List však nebol čítaný, pretože do tohto sporu zasiahol niekto vyšší. Niekomu zrejme veľmi záležalo na tom, aby brzdil šíreniu viery na Trnávke. Direktor don Šimončič sa o dva týždne dozvedel, že minister vnútra nútil inšpektora, aby ho preložil do iného domu. Inšpektor však nepopustil, a don Šimončič ostal naďalej na Trnávke.V polovici októbra sa saleziáni rozhodli, že sa pustia do stavby štadióna. Celá stavba by mala stáť asi 120 000 Ks. Bola to veľká suma, preto bolo potrebné urobiť tomuto dielu najprv reklamu. Saleziáni preto dávajú vytlačiť letáky, v ktorých vysvetlili potrebu tejto stavby.Tým sa však ťažkosti neskončili. Veľké problémy komunite na Trnávke robil aj vrátnik Neviďanský, ktorý odišiel z komunity niekoľko mesiacov predtým. Ostal bývať v meste a zo všetkých síl sa usiloval podkopávať prácu komunity. Jeden zo saleziánov vtedy napísal do kroniky toto:- Kiež by sa nám podarilo pritiahnuť sem hodne mladíkov, ktorí boli od nás odrazení skrze podkopnú prácu vrátnika Neviďanského. Don Bosco pomôž nám!Aj napriek týmto ťažkostiam od nepriateľov cirkvi aj z vlastných radov práca pre duše na Trnávke pokračuje ďalej a úspešne sa rozvíja. Koncom októbra mal na Trnávke svoju prvú schôdzu Spolok svätého Vincenta, ktorého úlohou bolo poskytovať chudobným materiálnu pomoc. Tento spolok pod vedením predsedu Dr.Virsíka a don Sersena urobil na Trnávke veľa dobra.Saleziáni v Trnave sa rozhodli, že stavbu ústavu na Kopánke začnú ešte pred zimou, a tak 24.októbra 1940 sa tam konala posviacka pozemku a slávnostný výkop základov. Pozemok posvätil prelát Dr.Jozef Janda a prvý čestný výkop vykonal pán Ondruš v zastúpení vládneho komisára mesta Trnavy, poslanca Dr.Fr.Orlického. Za učňovské školy prehovoril odborný učiteľ Kánik. Slávnosť zakončil direktor saleziánskeho ústavu v Trnave Dr.Fr.Sersen.V Šaštíne sa tento deň konalo slávnostné Te Deum. Po dlhom, šestnásťročnom úsilí, konečne celá budova i s kostolom prešla do rúk Saleziánskej spoločnosti. Saleziáni v Šaštíne prestali byť už iba nájomníkmi Lesnej správy vďaka úsiliu pána ministra hospodárstva Dr.Medrického a pána prezidenta Dr.Tisu. V októbri sa novým redaktorom Saleziánskych zvestí stáva don Anton Macák, ktorý sa určite raduje z toho, že môže uverejňovať také radostné správy. O mesiac neskôr sa zodpovedným redaktorom stal inšpektor don Bokor.Veľmi radostnou správou pre saleziánsku rodinu na Slovensku bolo to, že za hlavného bibliotékara novozriadenej pápežskej univerzity saleziánov v Turíne bol vymenovaný slovenský salezián don Silvester Taliga, profesor teológie. Pochádzal zo Suchej pri Trnave. Predstavení ho do tohto úradu povolali z Bollenga, kde vyučoval teológiu.Práca saleziánov sa stávala známou a uznávanou aj na Slovensku. Začiatkom novembra navštívil novostavbu ústavu v Michalovciach gréckokatolícky pán biskup Dr.Gojdič, ktorý tu posviacal kláštor sestier Panny Márie Nepoškvrnenej. Prezrel si dôkladne celý ústav a dal sa o všetkom podrobne informovať. Bol veľkým obdivovateľom saleziánskeho diela. Z príležitosti púti do Ríma sa zastavil aj v Turíne, aby videl zblízka kolísku nášho diela.O saleziánske dielo sa živo zaujímali aj viacerí vládni činitelia. V polovici novembra na Trnávku prišli zástupcovia mesta aj slovenskej vlády. Pán ministerský predseda sa nemohol zúčastniť ale poslal svojho zástupcu ministra vnútra Alexandra Macha. V jeho sprievode prišli: Karol Murgaš, šéf úradu propagandy, generálny tajomník HSĽS, Dr.Belo Kováč vládny komisár mesta Bratislavy, Dr.Obrcian župan. Na počesť pána ministra a vzácnych hostí im oratoriáni zaspievali pri jedálni niekoľko pesničiek.
