Viacerí historici tvrdia, že až do augusta všeobecná mienka slovenských úradov aj slovenskej verejnosti bola skalopevná v tom, že Židia, ktorí boli deportovaní sú na prácach v Poľsku, kde si budujú svoj štát. V auguste prišli za biskupom Vojtaššákom dvaja židovskí utečenci z Poľska a povedali mu, že tieto tábory nie sú pracovnými tábormi, ale tábormi smrti. V tom čase už bolo vysídlených okolo 50 000 Židov. Vojtaššák túto správu ihneď oznámil Tisovi a ten vydal rozkaz ministrovi Machovi, aby ihneď zastavil ďaľšie deportácie, kým sa vec neprešetrí. Až do septembra 1944 nebol zo Slovenska vyvezený ani jeden Žid, a to ani napriek opätovným zásahom a naliehaniu nemeckých úradov.Aj Svetový židovský kongres sa začal zaujímať o tento problém, a preto v septembri 1942 poslal Dr.Benešovi list s otázku, či je možné veriť správam o údajnom vyvražďovaní Židov. On im na to odpovedal:- Takáto správa je nielen falošná, ale je pravdepodobne nemeckou provokáciou, ktorej cieľom je ospravedlniť nemeckú pomstu, keď sa táto správa objaví v západnej tlači.Začiatkom novembra 1942 Dr.Beneš oznámil Svetovému židovskému kongresu, že správu o vyvražďovaní Židov prešetril a má informácie dokonca z dvoch nezávislých prameňov. Podľa týchto informácií "Nemci nepripravujú nijaké masové vyvražďovanie Židov".Fašisti sa zo všetkých síl snažili zakryť svoje skutočné zámery so židovským obyvateľstvom v krajinách, ktoré buď dobyli, alebo ovládli. A hoci na všetky strany tvrdili, že Židom sa nič nedeje, ich vyhladzovacie akcie už trvali celý rok. Ich konečným cieľom bolo úplné vyhladenie tohto národa.Na druhej strane je potrebné povedať, že na Slovensku nebola dobrá mienka o Židoch. Väčšina bohatších ľudí na Slovensku bola židovskej národnosti. Hoci na Slovensku tvorili len 4% z obyvateľstva, odhaduje sa, že im patrilo 38% národného majetku. Mnohokrát tento majetok bol získaný čestným obchodovaním, ale niektorí Židia boli známi aj ako veľkí úžerníci. Po dedinách to bývali väčšinou majitelia krčiem. V týchto krčmách sa nalievalo aj na dlh a keď nebolo čím zaplatiť, ľudia prepíjali svoje pozemky. Samotní krčmári za to pravdaže nemohli, že si niekto pustil svoje pole dolu gágorom. V očiach jednoduchých ľudí však vznikol predsudok, že to práve Žid ho obral o majetok. Židia boli na Slovensku väčšinou podnikatelia, majitelia tovární a rôznych podnikov. Bola to vrstva obyvateľstva, ktorá nebola v láske podobne asi ako vtedajší a aj dnešní Rómovia. Očami dnešnej doby by sme mohli vtedajšiu vládu odsúdiť ako najhorších vrahov. Keby však napríklad aj dnes Európska únia urobila "projekt zhromaždenia" všetkých 15 miliónov Rómov z Európy napríklad na území Rumunska, viem si predstaviť koľkí Slováci by ochotne priložili ruku k "dielu" a koľkí by boli ochotní na projekt prispieť aj finančne.Na Slovensku vtedy určite bolo veľa ľudí, ktorí boli za vysídlenie Židov zo slovenského územia. Niektorí ich chceli iba vysídliť a niektorí by boli ochotní aj ich povraždiť, prípadne využiť vojnovú mašinériu na to, aby zahynuli v prvých líniách frontu. Nechcem tu posudzovať, kto mal na vysídlení a na neskoršom vyvražďovaní aký podiel. Osobne si myslím, že za vysídlenie bola vtedy väčšina politicky vplyvných ľudí a medzi nimi sa našli takí, ktorí boli aj za "konečné riešenie" ako napríklad Šaňo Mach. Ten napísal niekoľko rokov pred svojou smrťou tieto slová:- Ak bol národ, ktorý mal príčinu vysídliť zo svojho územia Židov, tak to bol národ slovenský. Jediný, ktorý mal príčinu.Necítim sa byť dostatočne kompetentný na to, aby som toto obdobie dokázal posúdiť do hĺbky a aby som dokázal posúdiť nakoľko kto v tom mal prsty. Je to veľmi citlivé obdobie hlavne z toho dôvodu, že sú tu jasné dva tábory historikov, ktorí sa usilujú historické dokumentácie a fakty z tohto obdobia interpretovať rôzne. V každom prípade je to veľká hanba nás všetkých, pretože naši predkovia sa buď priamo podieľali na genocíde, alebo svojou pasivitou jej nezabránili.
