Prvý októbrový deň prišiel na Trnávku. Pred ústavom ho privítali nastúpené rady Hlinkovej Gardy a Hlinkovej mládeže. Po tomto privítaní dostala Hlinkova mládež v divadle od neho cukríky a potom nový inšpektor mal svätú omšu a kázeň. Po svätej omši na obede porozprával bratom svoje dojmy z Turína. Don Bokor sa rozhodol, že čím skôr ponavštevuje všetky domy, aby sa s bratmi poradil o zostavení inšpektoriálnej rady.Takto navštívil aj trnavský ústav a neobišiel ani novozaložený filozofický študentát. Do Šaštína priniesol zvesť, že novým direktorom domu sa stáva don Vizváry, ktorý bol prefektom v Trnave. Nový direktor do Šaštína nastúpil 6.októbra. Študenti ho privítali veselým spevom a "baťko" don Stano povedal privítaciu reč.Tento deň bol dňom radosti všetkých Slovákov. Po celom Slovensku sa oslavovalo prvé výročie Žilinskej deklarácie. Žiaci zo škôl prichádzali aj so svojimi učiteľmi do kostolov, aby sa poďakovali za tento významý deň.Na Slovensku mali saleziáni v októbri 1939 ústavy v Bratislave, Trnave, vo Svätom Benediku a v Žiline. Boli sústredené na území dvoch diecéz. Aj iní biskupi si však žiadali pomoc pri výchove mládeže, a tak sa saleziáni rozhodli, že prijmú pozvanie košického biskupa a založia nový ústav v Michalovciach.Začiatkom októbra tam prišiel don Jančovič, bývalý direktor zo Šaštína. Jeho úlohou bolo oboznámiť východné Slovensko s don Boscom a jeho dielom. V Michalovciach našiel veľkú podporu u farára dr.Otta a profesora Dr.Hlaváča, ktorého všetci poznali ako výborného katechétu a ochrancu chudobných. Pán profesor Dr.Hlaváč sa postaral o to, aby sa vytvorilo v Michalovciach zvláštne kuratórium, pozostávajúce z vynikajúcich osobností mesta a Zemplína, ktorí sa mali postarať o oboznámenie verejnosti aj o finančnú podporu.V polovici októbra ústavy po krátkom ustrnutí znova ožili novým životom. Zo susedného Poľska sa začali vracať vojaci, medzi ktorými boli aj niektorí saleziáni. V každom ústave sa tešili z toho, keď sa niektorý salezián vrátil z vojny. V ústave na Trnávke sa mládež veľmi potešila príchodu don Škorca, ktorý si s radosťou zobliekol uniformu a s vyhrnutými rukávmi sa radostne pustil do apoštolskej práce.
