Zo všetkých oáz je na prvý pohľad najkrajšia. Tí, ktorí boli, alebo sú zaľúbení, vedia o čom hovorím. Je to krásne spoznať človeka, ktorému spomedzi toľkých ľudí na svete, začnem byť najdrahšou bytosťou. Tento pocit, pocit, že niekomu takto patrím, dokáže človeka tak naplniť, že mnohé veci predtým veľmi dôležité, sa dostanú až na druhé miesto.Je krásne spoznať, že niekomu na mne tak veľmi záleží. Je to pocit, ktorý je úžasný a zároveň veľmi opojný. Nasadí mi ružové okuliare a tieto mi na milovanom človeku pomáhajú objavovať jedinečnú a neopakovateľnú krásu. Krásu vnímateľnú vonkajším zrakom a vzápätí krásu uchopiteľnú iba srdcom. Počiatočné obavy typu: "O čom sa s ním, s ňou, budem len rozprávať?" - veľmi rýchlo upadnú do zabudnutia.Na začiatku v mnohých prípadoch sa jedná iba o zaľúbenosť do vonkajšku toho druhého. Vnútorné, charakterové hodnoty, ktoré sú pre budovanie vzťahu dôležitejšie, sa začnú vnímať neskôr. Toto obdobie by sme mohli nazvať obdobím vzájomnej sympatie, kedy dvaja mladí ľudia začínajú spolu chodiť a objavovať vlastnosti, ktorými ich ten druhý človek priťahuje. Je to obdobie vzájomného obdivu. Je krásne niekoho blízkeho obdivovať, je krásne byť obdivovaný. Zamilovaná osoba v tomto období obdivuje aj tie vlastnosti, ktoré ten druhý nepovažuje za dôležité. Všimne si najmenší odtieň, najjemnejší ťah štetcom, obdivuje milovaného tak, ako sa obdivuje diamant, ktorý je z každého uhla pohľadu inak krásny.Je to obdobie veľmi pekné a možno sa nasledujúce vyjadrenie bude zdať trošku tvrdé, ale je veľmi dôležité, aby toto obdobie skončilo - šťastným zánikom. Nie je možné zotrvať v tejto prvej oáze, lebo aj keď je veľmi pekná, je najmenšia zo všetkých. je to oáza čarokrásnych kvetov plných opojnej vône, je to oáza zaľúbených, ale nie je oázou milujúcich sa. Byť do niekoho zaľúbený ešte neznamená milovať ho. Veľmi pekne to opisuje Erich From v knihe Umenie milovať.Milovať niekoho totiž znamená poznať. Hebrejčina má na výraz milovať a poznať iba jeden výraz. Hovorí sa, že jedine Boh nás miluje dokonale, lebo iba on nás dokonale pozná. A poznať druhého cez ružové okuliare nie je možné. Cez tieto okuliare totiž nevidieť chyby druhého človeka, alebo vidieť ich iba veľmi skreslene. Kto by chcel zostať v tejto oáze, nikdy nebude milovať druhého aj s jeho chybami.A tu je vlastne základný rozdiel medzi zaľúbenosťou a láskou. Keď sa hovorí, že láska je slepá, v skutočnosti sa myslí na zaľúbenosť - tá slepá je. V tomto období si veľmi vážim druhého človeka, je pre mňa taký úžasný a ja som úžasný pre neho, že ho nechám v tomto omyle. Nechcem ho zaťažovať svojimi chybami a tak sa pred ním spočiatku aspoň trošku pretvarujem. Nikto sa však nevydrží pretvarovať donekonečna.Aj keď vzťah veľa mojich zlých vlastností naozaj zmení, chyby postupne vychádzajú navonok. Prichádza čas skúšky, prvá kríza, kedy je potrebné sa rozhodnúť. Obyčajne to býva pol roka po začatí vzťahu. Je to "kríza čiernych okuliarov". (O nej v budúcom článku).Obyčajne to dôjde až k otázkam typu: Sme nejakí iní, že máme krízu? Ideme ďalej? Máme si dať pauzu, alebo sa rozídeme? Ak máte krízu, znamená to iba to, že ste normálni a že vzťah sa zdravo vyvíja. Kde je kríza, tam je rast...
