Už na druhý deň sa biskupi obrátili na úrady s výčitkou, že neprejde ani jediný deň, aby niekde neinternovali, nezatkli, alebo neodsúdili kňaza alebo katolíckeho laika. (SIS 44)O necelý mesiac 17.februára vyšiel List biskupov úradom o prenasledovaní cirkvi. (SIS 44)Napriek všetkým protestom vybraní cirkevní hodnostári museli zložiť sľub republike, ostatní kňazi skladali sľuby v priebehu januára a februára. Sľub nemal v sebe nič nebezpečného pre cirkev, horšie to bolo s jeho vysvetľovaním. (Vaško II,115)Cirkev sa už vtedy rozčesla. Vlasteneckí kňazi vyslovili 11.marca dôveru exkomunikovanému Dechetovi. Bolo to na konferencii okresných a miestnych akčných výborov Národnej fronty. Dechet poďakoval: "Ďakujem všetkým našim štátnikom za pomoc, bez ich pomoci by sme nemohli robiť to, čo robíme." (Vaško II,121)V polovici marca boli poštátnené viaceré saleziánsky ústavy: Ústav bohoslovcov vo Svätom Kríži, Šaštín, kde boli klerici pedagogického študentátu, noviciát Hody pri Galante aj v Hronskom Beňadiku. Do každého prišli dvaja národní správcovia, ktorí mali zistiť plán ústavu pre obsadenie (ZSM 26)V tých dňoch došlo k zatknutiu vybraných predstaviteľov reholí. Do vybraných kláštorov sú dosadení zmocnenci. (Vaško II,130)Dňa 16.marca dekrétom č.112 bolo zrušených 13 diecéznych seminárov a ponechané iba dva. (NIMR 58)O štyri dni nato na požiadanie vlády opustil apoštolský nuncius v Prahe Msgr. Ottavio de Livio územie nášho štátu. (NIMR 59) Podľa iného prameňa bol vyhostený 16.marca. (Vaško II,243)Predstavitelia Cirkvi vedeli, že sa musia pripraviť na budúcnosť. Preto dňa 26.marca biskup Trochta tajne vysvätil Ladislava Hlada na pražského pomocného biskupa. (Vaško II,111)V dňoch 31.marca až 5.apríla sa uskutočnil bábkový proces s predstaviteľmi reholí. Komunistom bolo jedno, čo im prišijú. Išlo im iba o to, aby sa ich zbavili. (Vaško II,243)Dňa 12.apríla odchádza inšpektor Jozef Bokor do Krnova k firme Rieger. Tam je už skoro dohotovený najväčší organ strednej Európy. Na druhý deň ho chytili v saleziánskom ústave v Moravskej Ostrave, kde ho bili. Bol inšpektorom od r. 1939. (ZSM 72)Dňa 13.apríla 1950 odchádzajú z ústavov národní správcovia, všetci tušili, že sa niečo chystá. Bola to noc, kedy sa československým komunistom splnil ich dávny sen - pozatvárať tých, ktorí im prekážali šíriť učenie o tom, že všetci sú si rovní, ale komunisti sú si rovnejší. Očitý svedok Ernest Macák napísal, ako to vtedy vyzeralo v Šaštíne:"Je polnoc, dvanásť hodín desať minút... Ach, ako živo sa pamätám na tento okamih! Paľko - myslím, že to bol klerik Tuna - ma zobúdza krátkym a úsečným:- Už sú tu!- Kde?- Búchajú na bránu a chcú dnu!- A čo pán direktor?- Chystá sa ísť k bráne.- A pustí ich?- Hovoria, že prišli robiť domovú prehliadku.- Tak ich iste pustí! Načo však tí vojaci, granáty a guľomety? Kedyže to patrilo k domovej prehliadke?O desať minút žandári sú už v budove. Chodby na prízemí sú naplno osvetlené a pri oboch schodiskách je stráž. Prvé a druhé poschodie sú ešte v úplnej tme. Na prízemí sa to už teda začína, a nám sa ešte ani nesníva, že je to likvidácia a zničenie Saleziánskej spoločnosti na Slovensku.Po schodiskách z prízemia dorážajú k nám nahor rezké chlapské hlasy. Počuť najmä veliteľa Poláčka z trnavského SNB, ktorý vydáva rozkazy. Práve teraz rozžali svetlá i v národnej svätyni, zasvätenej Panne Márii Sedembolestnej, Patrónke Slovenska. Veľké chrámové reflektory i svetlá bočných lodí, všetko žiari ako v čase veľkých slávností a pútí. Tejto noci tam však robia domovú prehliadku i našej Sedembolestnej. Hľadajú vraj "zbrane, letáky a iný protištátny materiál". Toto je dnes ich najosvedčenejší spôsob, ako niekoho likvidovať. Obvinia vás z toho, čo u vás niet. A i keď sa nič nenájde, propaganda rozhlási opak, a zlikvidujú vás.Okolo jednej v noci spozorujem veliteľa Poláčka už na prvom poschodí spolu s direktorom ústavu. Direktor je krajne vzrušený, tvár má od úzkosti silno prekrvenú, navonok sa však ovláda. Poláček zadeľuje žandárov na prehliadku prvého a druhého poschodia. Až teraz zbadám, že so žandármi prišli aj komunistickí milicionári a tajná polícia. Do každej izby zadelí Poláček dvoch žandárov a v prítomnosti jej obyvateľov koná sa potom prehliadka. Prezerajú viacmenej dôkladne všetko. Niektorí žandári si pritom počínajú ohľaduplne, akoby nesmelo. Aj chodby sú cez prehliadku obsadené žandármi..." (ZSM 30-31)Z Hodov zobrali novicov, vyťahovali ich za goliere z postelí, dali im 10 minút na oblečenie a zbalenie. (ZSM 36)V celej republike bolo asi 230 rehoľných domov s približne 2000 obyvateľmi. (SIS 44)Dňa 14.apríla 1950 okolo štvrtej hodine ráno doviezli autobusom bratov z Kopánky. Direktorom tam bol Ján Hlubík. (ZSM 34)Neskoro ráno doviezli novicov z Beňadika a pred samým poludním úplne vyčerpaných klerikov zo Svätého Kríža nad Hronom. Klerik Jožko Harcog z Trnávky dostal nervový otras. (ZSM 36)Napoludnie sú už všetci slovenskí saleziáni v Šaštíne, spolu 278 okrem Gorazda Zvonického a Jozefa Pavlíka, ktorých privedú nasledujúcu noc z Michaloviec. Chýbajú tiež direktori a tiež niektorí spolubratia, ktorých dali do osobitného koncentráku v Pezinku (ZSM 40)"S predstavenými ako vedúcimi sa horšie zachádzalo. Dôstojného pána Jána Hlubíka, otca trnavského proletariátu na Kopánke, vyfackali. Direktora ústavu vo Svätom Beňadiku tak zbili, že sa rozšírilo, že im od bitky zomrel. To našťastie nebola pravda. Zbili aj direktora bohoslovia vo Svätom Kríži nad Hronom Františka Valábka. O niekoľko dní sme sa dozvedeli, že leží v Bratislave u Milosrdných v kritickej vysokej horúčke.Do koncentráku v Pezinku previezli okrem direktorov aj don Ernesta Horniaka, prefekta vo Svätom Kríži, Otca Jozefa Šimončiča, farára v Bratislave na Miletičovej ulici, z Topoľčian našich kňazov Rudolfa Braniša a Františka Kollára. Jediný direktor, ktorého priviezli sem k nám je Rudolf Košík z ústavu v Topoľčanoch. Šaštínskeho direktora Otca Vojtecha, ponechávajú prenasledovatelia zatiaľ na mieste." (ZSM 40)Novými "veliteľmi" slovenských saleziánov sa stali: Poláček, veliteľ žandárskej skupiny a Kálenský, nový národný správca. Bol tam tiež 18-ročný Dávid s odznakom ČSM ako druhý správca a tiež dvaja tajní (ZSM 43)
