Dňa 25.júna vo Svätom Benediku udelil Dr.Michal Buzalka kňazské vysviacky Rudolfovi Braniškovi z Horných Orešian, Cyrilovi Marekovi z Hrnčiaroviec Štefanovi Drinkovi z Borského Svätého Petra, Michalovi Mikulovi z Lopašova a Alojzovi Mrázovi zo Slovenského Grobu. Pri svätej omši udelil bohoslovcom 2.ročníka nižšie svätenia. Vtedy ešte netušil, že ich svätí nie pre prácu s mládežou, ale pre väzenie a šikanovanie zo strany komunistov.Na druhý deň hneď skoro ráno bol poplach a nad celým západným Slovenskom bol veľký letecký boj. Za Dornkapplom - Trnávkou bolo zostrelené nemecké lietadlo. Zhadzovali aj benzínové nádrže. Bolo ustanovené cez poplach nechodiť von, ale len do krytu, kde je to bezpečnejšie.Týždeň po vysviackach sa konali primície. Direktor z Trnávky s klerikom Krchniakom išli do Hrnčiaroviec na primície Dp.Mareka. Dp.Galbavý a klerik Sabo išli byciklami na primície Dp.Mrázovi do Uzovského Grobu. Na Trnávke v ten deň bol futbalový program.Ešte v júli 1944 pripravovatelia svoj strategický plán SNP poslali do Londýna a začiatkom augusta do Moskvy. Angličania boli ochotní plán podporovať, ale Rusi, ktorí pokladali strednú Európu za svoju záujmovú sféru, im to nedovolili. Sovietska vláda plán "študovala", ale svoje úmysly nikomu nevyjadrila. Namiesto toho Sovieti začali svoju vlastnú akciu tým, že vysadili na strednom Slovensku partizánov, "aby oslobodili slovenský pracujúci ľud od útlaku germánsko - fašistických okupantov". Keďže nijakých nemeckých vojakov na strednom Slovensku nebolo, začali vraždiť pokojných nemeckých občanov, ktorých predkovia prišli na Slovensko pred 500-600 rokmi.V tých dňoch profesor Kolakovič navrhol zorganizovať väčšie stretnutie Rodiny z celého Slovenska. Za miesto stretnutia určil Banskú Bystricu a za tému "Kristus Kráľ a duchovné perspektívy". Po prednáškach sa hovorilo o vtedajších udalostiach. Profesor upozornil na možnosť vyšetrovania boľševikmi. Zinscenoval aj výsluch. Jozef Vícen bol vypočúvaný, Kolakovič vyšetrovateľ.Dňa 20.augusta 1944 partizáni vystrieľali v Sklenom 190 mužov od 16 do 60 rokov. O niečo neskôr v Ružomberku zastrelili nemeckého továrnika a jeho dvanásť spolupracovníkov a v blízkom Bielom Potoku 164 nemeckých civilistov, tiež po jednom-dvoch strieľali Nemcov z nemeckých dedín Turca a hornej Nitry. Na začiatku to boli neorganizované skupiny.O štyri dni, 24.august sa Golián obrátil s prosbou na Beneša, aby cez Moskvu pôsobil na partizánov, aby sa podriadili jeho veleniu a disciplíne. Ponosoval sa na partizánov, ktorých je asi 3 000 a charakterizoval ich obvinením, že často kradnú a lúpia.O tri dni nato povstalci SNP zastavili v Turčianskom Svätom Martine medzinárodný rýchlik, z ktorého vytiahli nemeckú vojensko-diplomatickú misiu (cestujúcu z Bukurešti do Berlína) a ráno 28.augusta ju na dvore martinských kasární zmasakrovali. V tých dňoch zabili aj poslanca F.Slameňa spolu s ďalšími poprednými občanmi mesta Brezno nad Hronom.Do kroniky v Trnávke boli vtedy zapísané tieto slová: "Žijeme pod dojmom strašných udalostí. Na Slovensku je partizánske povstanie. V nasledujúcich dňoch bolo vtrhnutie Nemcov do krajiny a hneď aj boje. Z celej krajiny prichádzajú strašné chýry."Dňa 29.augusta minister národnej obrany generál Čatloš oznámil verejnosti, že slovenská vláda pozvala nemecké vojsko, aby prišlo obnoviť na Slovensku poriadok a pokoj. Prezident vtedy navrhol, aby bola rozhodne odzbrojená všetka branná moc, len čo budú k dispozícii dostatočné nemecké sily.Golián vtedy vydáva už pripravený rozkaz v ktorom "v zastúpení veliteľa slovenského vojska na Slovensku, ako časti česko-slovenskej brannej moci, generála Viesta" sa obracia na vojsko, záložníkov, žandárov, políciu, pohraničnú stráž a vyzýva ich do "boja proti Nemcom".Deň nato partizáni zlikvidovali vo Vyhniach tábor detí z rodín, ktoré boli vybombardované na Porúrí aj s vychovávateľkami. Tiso vo svojom prejave hovoril o "beštiánom šialení": "Naše sily sa ukázali byť slabými na zdolanie tejto pekelnej riavy, dal som súhlas k tomu (aj keď spočiatku neochotne), aby náš veľký sused, Veľkonemecká ríša, poslala na Slovensko vojenské jednotky na potlačenie tohto beštiálneho šialenstva. Príchod nemeckých jednotiek na Slovensko má jediný cieľ: zlikvidovať partizánsku čeliadku.Tiso mal v tých dňoch prejav, v ktorom sa adresu partizánov vyjadril takto: "Dnes veci došli tak ďaleko, že partizáni zabíjajú a vraždia bez rozdielu, či je to kňaz, robotník, roľník. Žiaden Slovák nie si je istý životom. Zverbovali spodinu ľudskej spoločnosti, aby vyvolali na Slovensku chaos a pripravili zrelú pôdu pre boľševizmus..."Tiso sľuboval veľkodušné odpustenie tým, ktorí sa podvodmi a klamstvami dali zlákať do povstania a vyzval ich, aby zložili zbrane a hlásili sa u slovenských úradov... Zdôraznil, že pre slovenského vojaka sú iba tie rozkazy smerodajné, ktoré vydáva vojenské veliteľstvo v Bratislave. Po ňom prehovoril generál Malár. Vyzval vojakov, aby sa vrátili k svojim posádkam, kým je ešte čas. Najskôr sa povstanie pokúšali potlačiť nemecké armádne jednotky, po ich neúspechu to prevzali jednotky SS.Osobne si myslím, že je dobré, že sa Slovensko postavilo do odboja proti okupantom. Nebolo však asi veľmi šťastným riešením, že tieto boje boli riadené z Ruska a že spočiatku prebiehali veľmi chaoticky, neorganizovane a často boli obrátené aj voči ľuďom, ktorí neboli nepriateľmi Slovenska.
