Saleziáni sa neboja púšťať do nových diel, lebo prírastok nových spolubratov im dáva nádej, že v krátkej dobe budú môcť v týchto nových domoch pôsobiť viacerí bratia. V auguste zložilo totiž tento rok svoje prvé rehoľné sľuby 30 novicov a každým rokom rástol aj počet novokňazov. Do ústavu v Michalovciach bol pridelený za kaplána don Strnisko. Teraz tam už boli dvaja kňazi a čakali na ďaľších spolubratov, ktorí by im pomohli pracovať v čiastočne dokončenej budove.Po odchode novicov do študentátu v Trnave noviciát neostal dlho prázdny, lebo priestory hneď zaplnili ďaľší novici, v roku 1941 totiž nastúpilo 21 novicov. Oproti predchádzajúcemu roku sa počet novicov znížil aj kôli tomu, že vo viacerých domoch sa kládol priveľký dôraz na dobudovanie ústavov a saleziánom ostalo menej času pre mladých.Začiatkom septembra slovenskou verejnosťou, tým spomedzi nich, ktorí si zachovali chrbtovú kosť, otriasla správa o tom, že už aj na Slovensku sa uzákonil rasistický zákon proti Židom. Toto vládne nariadenie č.198/1941 je známe pod názvom "Židovský kódex". Verejnosť pobúrilo hlavne to, že tieto rasistické zákony vydal svojvoľne na nátlak Nemcov ministerský predseda Tuka. Aj Židia na Slovensku museli po vydaní tohto nariadenia nosiť šesťcípu hviezdu a to už vtedy ak bol niekto z prarodičov Židom, nevzťahovalo sa na nich listové tajomstvo a boli im upierané viaceré ľudské práva.Tento kódex dal navyše do pohybu arizátorov židovského majetku. Takto sa vtedy totiž volali zlodeji, kolaboranti s Hitlerom, ktorí sa priživovali na ľudskom nešťastí. Majetok mnohých čestných židovských podnikateľov prešiel do rúk tých najmenej čestných obyvateľov Slovenska. Aj v Topoľčanoch je v tom čase 218 údajov o arizácii židovského majetku.Dva mesiace po tomto vyhlásení Vatikán vyslovil poľutovanie nad tým, že i na Slovensku, v krajine s takou veľkou katolíckou tradíciou bolo 9.septembra 1941 vyhlásené vládne nariadenie, ktoré zavádza opatrenia podobné norimberskému rasovému zákonodarstvu a "je v zrejmom rozpore s katolíckymi zásadami." Cirkev, pretože z vôle svojho božského zakladateľa je všeobecná, tak ako prijíma do svojho lona všetkých ľudí akéhokoľvek plemena, rovnako sa s materinskou starostlivosťou díva na celé ľudstvo, aby medzi všetkými ľuďmi vzbudila a rozvinula city bratstva a lásky, podľa jasného a kategorického učenia evanjelia.Cirkvi vždy záležalo na tom, aby pomáhala všetkým národom bez rozdielu rasy. Svedčilo o tom aj živé misijné hnutie. V polovici októbra misijný spolok mladých horlivcov v Trnave usporiadal misijnú akadémiu. Prišlo toľko študentov a obecenstva, že najväčšia sála saleziánskeho ústavu nemohla pojať všetkých návštevníkov.Literárno-hudobnú akadémiu otvoril don František Valábek, ktorý bol špirituálom malého seminára a redaktorom časopisu "Mládež a misie". Potom nasledoval prednáška s misijnými obrazmi, ktorú pripravil don Štefan Krajčovič.Po prednáške bolo divadelné predstavenie a klerici malého seminára pripravili výstavu obrazov a štatistík. Misijný spolok "Detinstvo Ježišovo" mal medzi gymnaziálnymi študentami vyše 300 členov. Časopis Mládež a misie tam mal 250 odberateľov. Členovia misijného spolku robievali medzi sebou aj zbierky "na pokrstenie pohančiat" a vyzbierané peniaze posialali na misie.
