V deň prvého židovského transportu zo Slovenska, 25.marca prijal štátny sekretár kardinál Maglione slovenského vyslanca Sidora a žiadal ho, aby bezpodmienečne zakročil u slovenskej vlády proti vysídľovaniu Židov. Sidor hlásil neskoršie do Bratislavy, to čo je zaznamenané v prípise vyslanectva SR vo Vatikáne č.296/42 z 16.4.1942:- Štátny sekretár Maglione na základe materiálu, ktorý dostal o židovskej otázke na Slovensku, referoval svätému Otcovi, ktorý sa rohorčil pri zmienke, že desaťtisíc židovských dievčat má byť odtrhnutých od svojich rodičov a odvezených zo Slovenska. Žiadal ma, aby som toto pohoršenie referoval slovenskej vláde.Slovenská vláda transporty zastavila aj napriek tomu, že nemecká vláda neustále ubezpečovala o tom, že sa jedná len o prechodné premiestnenie do pracovných táborov, kde sú vraj zabezpečené všetky podmienky pre pokojný život a prácu.Kvôli obnoveniu transportov Židov prišiel 10.apríla do Bratislavy sám šéf Ríšskeho bezpečnostného úradu Reinhard Heydrich, ktorý ubezpečil Tuku, že ide o globálnu akciu európskych rozmerov, do ktorej sa zapojili aj vlády obsadeného Francúzska, Holandska a Belgicka, a že po Slovensku budú nasledovať aj Maďarsko a Rumunsko. Heydrich prisľúbil, že so slovenskými Židmi sa bude zaobchádzať humánne, budú usídlení v okolí Lubina, kde zostanú natrvalo, ba že pokrstení Židia budú usídlení oddelene a budú si môcť slobodne vykonávať svoje náboženské povinnosti. Na základe týchto uistení dala slovenská vláda súhlas, aby odišli aj rodinní príslušníci odsunutých. Tak postupne zo Slovenska odišlo a bolo zlikvidovaných ďaľších 25-tisíc osôb židovského pôvodu.Slovenskí biskupi sa snažili zachrániť aspoň tých Židov, ktorí boli židovskej národnosti, ale konvertovali na kresťanskú vieru. V polovici apríla vydali pastiersky list, v ktorom protestovali:- V záujme pokrstených Židov sma zakročovali a neprestaneme žiadať, aby boli vyňatí z ustanovenia židovského kódexu a neboli odsunutí zo Slovenska... Je nutné pozdvihnúť varovný hlas proti takým opatreniam, ktoré násilne siahajú na súkromný, čestne nadobudnutý majetok jednotlivca, alebo navždy trhajú rodinné zväzky.Proti rozhodnutiam Hitlera, ktorý sa rozhodol Židov sústrediť na jedno miesto sa však nedalo protestovať. Veľmi vhod mu padlo to, že ich môže vysídliť a privlastniť si ich majetok. Židia v tom čase mali v rukách pomerne veľkú časť z celkového bohatstva štátu. Tým, že ich Hitler postavil mimo zákon, získal nemalé prostriedky na vyzbrojovanie svojej armády.Mesiac po pastierskom liste biskupov, 15.mája, sa slovenská vláda na čele s Dr.Jozefom Tisom odhodlala vydať ústavný zákon č.68, ktorým sa obmedzila účinnosť vládneho nariadenia č. 198/1941. Tento zákon ustanovoval, že za Židov sa nepovažujú osoby pokrstené pred 14.marcom 1939, ani osoby, ktoré žijú v platnom manželstve, uzavretom pred 10.septembrom 1941 s Nežidom, ani osoby, ktorým bola alebo bude udelená prezidentská výnimka.Bola to iniciatíva proti prílišnej horlivosti Tuku a Macha. Týmto zákonom bolo zachránených veľa jednotlivcov, ba aj celých rodín pred vyvezením do táborov, v ktorých boli Židia sústreďovaní. Nemci tvrdili, že Židov sústreďujú kvôli ich zoskupeniu na jedno miesto. Veľká časť ich vtedy išla do Poľska, ktoré mali v rukách Nemci.Myslím, že nepoviem nič nové, ak vyjadrím to, že aj Tiso patril medzi antisemitistov. On ako vodca ľudákov sa v prvom rade usiloval hájiť to, čo pokladal za národné záujmy. Mnohí z nich neboli národovci, ale nacionalisti. V kruhoch ich strany boli Židia považovaní za nebezpečný živel, ktorý patril medzi členov vyššej vrstvy a vždy spolupracoval s ľuďmi, ktorí mali v štáte moc. Najskôr do roku 1918 to boli podľa ľudákov Maďari a potom Česi. Vo svojom nacionalizme buď neprehliadli, alebo skôr nechceli prehliadnuť to, že Židia sa v podstate iba stretávali s ľuďmi, ktorí mali spolu snimi jednu ekonomickú úroveň. Závisť nezvykne mať ďaleko k nenávisti. Ľudáci by najradšej všetkých Židov videli niekde za hranicami, a keby to bolo možné, všetkých by poslali do ich pôvodnej vlasti.Nedokážem posúdiť nakoľko kto vedel o skutočných zámeroch Hitlera a koľkí z nich a dokedy si mysleli, že ide iba o transporty na prácu. Keby to aj boli "iba" transporty na prácu, už to by bolo neodpustiteľným činom proti ľudskosti. Neskôr sa ukázalo, že to boli likvidačné transporty a teda všetci členovia vlády sa, či už priamo, alebo nepriamo podieľali na genocíde tejto časti slovenského obyvateľstva.
