Vláda odstránila zo škôl kríže, zrušila jezuitov, uzákonila rozvod, povinné civilné manželstvo a rozluku cirkvi od štátu. Tieto správy svedčia o tom, že v Španielsku je snaha vylúčiť náboženstvo z verejného života. Komunisti chcú náboženstvo nahradiť vedou. Čo je však veda? Na akadémii k sv.Františkovi Salezskému, ktoré bola na konci januára 1932 v Šaštíne, direktor vo večernom slovku osvetlil chlapcom, čo je to pravá veda. Hovoril: - Veda pre vedu je všetečnosť. Veda pre chválu je pýcha. Veda pre osoh blížneho je láska a tomu sa máme učiť od sv.Františka Saleského. V každom saleziánskom ústave sa v deň menín direktora robí veľká oslava. Je to deň, kedy sa celá komunita aj všetci mladí zídu a ako jedna rodina oslávia otcove meniny. V Šaštíne, kde bol direktorom don Jozef Bokor, táto oslava bola 19.marca. V ten deň bola slávnostná sv.omša, dobrý obed a po obede bol futbalový turnaj medzi triedami. Jeden z chlapcov opísal večerný program tohto dňa takto: "Večer bola akadémia. Boli zahrané dva kusy, tí učenejší hovoria, že to boli "aktovky", ale ja som tam nevidel nijakej aktovky, iba jeden pán mal starý parazol. Úvodnú reč mal školský radca Tibor Janovič, potom jeden z asistentov vykreslil postavu sv.Jozefa. a význam menín direktora pre náš ústav. Akadémia trvala tri hodiny a mala na programe 42 bodov. Vrchol komiky dosiahol "Žid Icig od Tepličky" svojím "Aj vaj mir, lady ridy bum". Na konci bolo poďakovanie direktora, ktorý povedal, že vďaka za všetko patrí nielen jemu, ale všetkým predstaveným." Koncom apríla 1932 si saleziánska rodina zvolila namiesto zomrelého don Rinaldiho nového predstaveného a otca. Za štvrtého nástupcu bl.don Bosca Hlavná kapitula takmer jednohlasne zvolila don Petra Ricaldoneho.
