Rozhodovať sa musíme v podstate celý život. Často krát sme postavení na križovatku a musíme si vybrať medzi ľahšou a ťažšou cestou. Na tej ťažšej nás logicky hneď na začiatku čaká nemilé prekvapenie z toho, že urobíme viaceré chyby. Hlavne vtedy, ak sa jedná o nepreskúmanú pôdu a my nemáme možnosť učiť sa z chýb druhých ľudí. Musíme sa učiť z vlastným a prijať kritiku od druhých, ktorí rovnako ako my vidia, že to nerobíme bez chýb.Vždy je najťažšie to prvé rozhodovanie sa, ísť vlastnou, náročnejšou cestou. Na tej ľahšej by sme urobili menej chýb. Kto nič nerobí, nič nepokazí. Zostali by sme však na mieste. Na tej ťažšej nás čaká viac chýb. Kto viac robí, viac pokazí. Nehovorí sa to síce takto, ale pre prácu v novom, neprebádanom teréne to asi platí. Pokus, omyl a krôčik, je cesta pre mnohé vynálezy.Je ťažké byť prvolezcom, hlavne v náročnom, nepreskúmanom teréne. Je možné dopredu sa vzdať, a je možné odvážne ísť dopredu, počítať s pádmi a učiť sa z nich. Psychologicky povedané - z negatívnych skúseností urobiť pozitívne východisko. Ak sa na to dokážeme pozrieť takto, vtedy sa pre nás aj pád na hubu stane pohybom vpred...
