Viaceré pravidlá ich života sa aj mne zdajú byť tvrdé. Ako mi povedal jeden z chlapcov, tieto pravidlá pochopíme iba vtedy, ak si uvedomíme, že závislý na ulici to má oveľa tvrdšie a prežíva takú samotu, ktorú nikto nedokáže pochopiť. Vraj prišiel do ťažšieho, ale do lepšieho. Dnes už ani nepomyslí na to, aby zobral drogu. Chce si založiť rodinu a ja som presvedčený, že sa mu to podarí. Stane sa osožným členom spoločnosti. Ponúkam vám tu pravidlá, ktoré platia v takejto komunite...Komunita Cenacolo je kresťanské združenie, ktoré prijíma stratených mladých ľudí, nespokojných, búriacich, zúfalých, tých, ktorí chcú nájsť sami seba, radosť a zmysel života.Zrodila sa v júli 1983 vďaka duchovnému pochopeniu jednej ženy, rehoľnej sestre Elvire Petrozzi, ktorá chcela darovať svoj život Bohu na osoh a k službe narkomanom a všetkým strateným mladým ľudom. Stredisko Komunity je v Saluzze v Taliansku. Dnes má Komunita 33 bratstiev nachádzajúcich sa v Taliansku ale i po celom svete: Francúzsku, Chorvátsku, Bosne a Hercegovine, Brazílii, Rakúsku, Dominikánskej Republike, USA, Mexiku, Írsku... v počte okolo 850 dievčat a chlapcov. Oni chcú byť svetlom v tme, znak nádeje, živé svedectvo že smrť nemá posledné slovo. Mladým sa predkladá jednoduchý spôsob života rodinného štýlu, s odkrývaním darov práce, priateľstva a viery v Slovo Božie, ktoré sa stalo človekom v Ježišovi, mŕtvom a vzkriesenom pre nás...Veríme, že jedine v Ježišovi človek nachádza v plnosti seba samého a že nikto okrem Toho, ktorý ho stvoril - Boha Otca nemôže obnoviť jeho srdce, ktoré sa stratilo v hriešnom živote. My chceme, aby našou silou bola Láska, Láska ktorá sa rodí skrze Kristov Kríž, Láska ktorá dáva mŕtvym život, oslobodzuje uväznených, navracia zrak slepým.Ďakujeme spoločne s vami Pánovi pretože nás činí každodennými rozjímateľmi Jeho Vzkriesenia tou silou, v ktorej každodenne pozorujeme ako sa navracia úsmev na tvár toho, ktorý stratil všetku Nádej.Naša Komunita nie je liečebňa, ale škola života. Problém drogy má svoje korene v rodine a len rodina môže zastaviť problém.U mnohých z nás bol najčastejším spoločným problémom nedostatok zdravej rodiny. Rodina je tou, ktorá by mala odovzdať základné životné hodnoty, ako sú rozhovor, priateľstvo, láska... Všetko to, čo je dieťaťu potrebné, aby bolo schopné pre život. Rodiny, ktoré neprijímajú Boha, sú už na začiatku porazené, pretože sú presvedčené, že môžu zameniť základné hodnoty povrchnými vecami. A tak sa namiesto lásky rodí pochybovačnosť a mentalita mať všetko a to hneď.Keď sa v rodine dozvedia, že ich dieťa je závislé, často krát to rodičia neprijímajú, ospravedlňujú a chránia dieťa, mysliac si že to „ich“ je trochu inak závislé ako ostatní a to len preto, že majú strach, čo si pomyslia susedia a príbuzní.Rodina v takom prípade musí byť zjednotená a prestať sa navzájom obviňovať. Ihneď je potrebné nájsť niekoho, alebo nejaké miesto, kde je možné žiadať o pomoc. Keď sa rodičia rozhodnú priviesť dieťa do Komunity, vyžadujeme aby nasledovali naše pravidlá a rady, aby sa pripravili k tomuto dôležitému kroku.Na prvé tri pohovory „kolokviá“ majú prísť iba rodičia bez dieťaťa, pretože veríme, že rodičia môžu najlepšie pomôcť dieťaťu pri prvých krokoch. Preto je potrebná ich dôvera a poslušnosť ku Komunite.Slúži to tomu, aby rodičia lepšie spoznali problém a aby sme uľahčili dieťaťu život. Potom už niet vychádzok, telefonovania, dávania peňazí a stretnutia s dievčaťom. Ak dieťa neprijíma tieto požiadavky, rodičia ho musia vyhodiť z domu, pretože iba tak sa stretne s pravdivou podobou drogy, ulice, osamelosti, odhodenia, strachu, s chladom a hladom, a potom sa rozhodne zmeniť život. Mať doma a podporovať závislého, ktorý sa nechce zmeniť, je to isté ako pomáhať mu, aby sa zabil.V takomto spôsobe chovania je potrebné pokračovať aj po vstupe do komunity. Ak sa dieťa rozhodne zanechať komunitu, je potrebné, aby našiel zatvorené dvere domu nie iba kľúčom. A rodičia sa musia postarať, aby ho neprichýlili ani priatelia a ani príbuzní. V prípade, že rodičia prijmú dieťa domov, už sa do našej Komunity nemôže vrátiť. Ak ho neprijmú domov, my ho znovu prijmeme ubezpečení, že rodina verí Komunite, pretože ak rodičia neveria v to, čo hovorí Komunita, závislý to ihneď využije.Komunita nežiada od rodičov peniaze, ale sme šťastní ak rodina aktívne spolupracuje pri rozvoji Komunity. Keď dieťa vstúpi do komunity, rodičia musia prichádzať na týždenné stretnutia, aby mohli byť na rovnakej ceste ako aj ich deti. Komunita požaduje dôveru a úprimné obrátenie založené na pravde a viere.Cieľom komunity je obnoviť rodinu a učiniť, aby stretli Ježiša Krista - Spasiteľa a Vykupiteľa. My nadovšetko milujeme život a veríme celým svojím srdcom, že viac je hodný úsmev chlapca, ktorý znovu "ŽIJE" než všetko zlato tohto sveta.Nemyslite si, že závislý, ktorý vstúpi do komunity hneď pocíti potrebu po modlitbe. Na začiatku sa modlí, pretože komunita mocným spôsobom predkladá uzdravenie našich sŕdc každodennou modlitbou na kolenách. Je to ťažké, prijať aj pre dobrého kresťana, alebo nejakého "normálneho chlapca" a nie to ešte pre akéhosi závislého. Chlapec, ktorý vstúpi do komunity nie je v " normálnej situácii ", často krát to nie je jeho osobné rozhodnutie. Skoro všetci sme vstúpili nejakým zvláštnym spôsobom prinútení, pretože sme už nemali kde bývať, alebo sme mali problémy so zákonom, alebo sme boli v beznádejnej situácii. Už sa o nás nikto nezaujímal. Odhodení od všetkých, bez budúcnosti a nádeje, s bezcenným životom, bola pre nás ako jediný lúč svetla Komunita. V takej situácii je omnoho ľahšie povedať "áno" modlitbe aj keď neveríš a nerozumieš. Naša komunita nie je "liečením", jediným liečením je Kristoterapia.Vo svetle modlitby odhaľujeme, že problémy nie sú mimo nás zvonka, že hlavným problémom nie je droga, alebo závislosť na niečom inom, ale že je to nespôsobilosť pre život.Droga je následok chybného života, života bez kresťanských hodnôt. Zlo s ktorým je potrebné bojovať každý deň sa nazýva sebeckosť, nezáujem, nenávisť, lajdáctvo. Komunita svojim jednoduchým spôsobom života nám pomáha vidieť naše problémy a zvlášť nám pomáha, aby sme sa stali dobrí, pretože ak si dobrý, tak si aj šťastný.Náš deň začína ráno o 6.00 hodine. Prvé stretnutie je v kaplnke. Tu sa modlíme radostný ruženec, potom jeden z nás číta a komentuje texty Svätého Písma. Potom jeden z nás hovorí o tom čo prežíva, hľadiac na svoje problémy a ťažkosti, víťaziac tak nad mlčaním a strachom, aby druhí spoznali pravdu aký je. V takýchto chvíľach si žiadame odpustenie za naše negatívne reakcie, oslobodzujeme sa od kompromisov, ktoré nám môžu pokaziť deň a požiadame o pomoc ostatných bratov. Pracovný deň začína po raňajkách. Každý zodpovedne vykonáva svoju prácu. Nie sú medzi nami spolupracovníci, alebo odborníci, ktorí by prichádzali pracovať do komunity zvonku, všetko čo robíme - robíme sami: pečieme chlieb, upratujeme dom, murárske práce, práce v záhrade, v stolárskej dielni a iné... Najdôležitejšia práca je budovanie nášho vnútra, a preto nie je také dôležité čo robíme, ale ako to robíme.Práca slúži aj ako dôležitý prostriedok k tomu, aby sme sa lepšie spoznali a spojili naše možnosti a preto nikdy nepracujeme jednotlivo, ale zvyčajne vo dvojiciach. O 12.00 hodine je obed a od 13.00 - 13.30 je voľno, ktoré využijeme na spoločný rozhovor, alebo na opranie osobných vecí, šatstva. Popoludní, popri práci sa modlíme bolestný ruženec. Pracovnú aktivitu zvyčajne končíme o 18.00 hodine, potom nasleduje očista, kúpanie a prezliekanie, aby sme sa znovu všetci stretli v kaplnke, kde sa modlíme slávnostný ruženec a hovoríme o tom, čo sme prežili počas dňu prihliadajúc na čítanie z evanjelia.Okolo 20.00 hodiny je večera, potom máme znovu trochu voľna a po všetkom ideme spať. O 22.00 hodine zhasneme svetlá.V našej komunite sa nepoužívajú lieky, nepodávajú sa ani iné prostriedky zamieňajúce drogu a ani nič také, čo by obsahovalo lieky na psychické choroby. Ani abstinenčná kríza sa nelieči liekmi. Náš liek sa nazýva "anjel strážny" a to je chlapec, ktorý je už niekoľko mesiacov v komunite. On preberá starostlivosť o nového chlapca.Jeho úlohou je pomôcť spoznávať nováčikovi štýl života v komunite, byť pri ňom dvadsaťštyri hodín denne, pracovať za neho, pretože na začiatku nováčik nemá vôľu a ani silu na prácu, musí trpieť a bojovať spoločne s ním proti volaniu drogy a zla, ktoré je na začiatku veľmi silné. Pre oboch je to veľmi osožné: aj pre "anjela strážneho'' - pretože tak sa v trápení učí mať rád a aj pre nováčika, pretože možno po prvý raz nachádza úprimného priateľa a niekoho, kto sa o neho stará bez akéhokoľvek vonkajšieho záujmu.Komunita nás učí základom života, ktoré sme stále ignorovali a nechceli sa naučiť, alebo ktoré nás nikto nikdy nenaučil.Pre nás bolo normálne popliesť pôžitok a radosť, stále sme vyhľadávali chvíľkové uspokojenia, nevediac, že radosť sa rodí z utrpenia, ktoré bolo pre nás znakom slabosti, krehkosti, podriadenosti. Iba ten, kto trpel vie chápať, milovať a pomáhať niekomu takému kto trpí.Naša cesta v komunite trvá približne 3-4 roky, aj keď nemáme stanovenú presnú dobu pobytu. Sestra Elvíra hovorí, že môžeme povedať, že sme už pripravení, keď si zvolíme modlitbu pre celý život.Život v komunite je skutočne jednoduchý, ale i veľmi bohatý. Žijeme konkrétnu modlitbu založenú na úprimnom priateľstve.Materiálne veci nemajú veľký vplyv, my dávame väčšiu hodnotu osobe než ničotným veciam, peniazom, kariére. Stretávame sa zoči-voči s našimi slabosťami, žiadajúc o pomoc Ježiša, ktorý je prítomný aj v bratoch okolo nás.Vo veľkej škole Cenacolo sa učíme milovať a žiť život.Na konci cesty v Komunite sa vo vnútri väčšiny chlapcov rodí želanie založiť si vlastnú rodinu.Pre tých, ktorí chcú zakúsiť najhlbšie skúsenosti lásky a tiež skúsenosť rozdávať seba druhým, Komunita navrhuje týmto mladým ľuďom odísť na, nejaký čas z nášho domu Komunity do domov Komunity v Latinskej Amerike, Brazílii, Mexiku, Dominikánskej Republike. Tieto tri Bratstvá sú otvorené pre prijímanie "Detí z ulice", čo je obrovský problém Latinskej Ameriky. Každodenným kontaktom s deťmi majú naši chlapci možnosť napredovať v najdôležitejších hodnotách, ako sú trpezlivosť, láska bez hraníc, pochopenie, dobrota, ktoré sú základnými hodnotami, ako byť dobrým otcom a zároveň mužom celej rodine.Dať vlastný život k službe života pre tých najslabších a najzranenejších je skutok odvahy a úprimnej Viery, na ktorú Božia dobrota odpovedá Radosťou a Pokojom.PS. K diskusii sa dostanem až večer...
